Štátna pokladnica Ruska sa na jednej strane sťažuje na nedostatok finančných prostriedkov a vláda preto uvažuje o zvýšení daní. Najziskovejšiemu sektoru ekonomiky – ropnému priemyslu ale odpúšťa dane vo výške približne 20 miliárd dolárov (cca 15 miliárd eur) ročne.
Autori ostatnej správy Medzinárodného fondu divej prírody (WWF) zverejnili približne 30 rôznych schém štátnej podpory ropným a plynárenským spoločnostiam. Z Ruskej štátnej pokladnice sa tak vracia späť do ropného sektoru 11,4 % celkových príjmov z ropy a plynu.
Na čom šetria ropné spoločnosti v Rusku
Hlavný podiel štátnej podpory, na ktorých "šetria" ropné a plynárenské spoločnosti, je daň z ťažby nerastných surovín a exportná daň. Zníženie týchto daní pre jednotlivé spoločnosti tvorilo 9,8 miliardy dolárov z celkovej štátnej podpory vo výške 14,4 miliardy dolárov za rok 2010.
Medzi ďalšie nezanedbateľné časti štátnej podpory patria úľavy na platbách za prepravu ropy cez ropovod Východná Sibír – Tichý oceán vo výške 1,1 miliardy dolárov, zníženie dane zo zisku pri preukázaných nákladoch na geologický prieskum a projekčné práce vo výške najmenej 600 miliónov dolárov, zrýchlená amortizácia vo výške ďalších 600 miliónov, štátne dotácie na geologický prieskum (284 miliónov USD).
Zároveň, približne 5 miliárd dolárov ušetrili spoločnosti, ktoré podpísali dohodu o delení produkcie z ropy.
Aj iné štáty podporujú finančne ropný sektor
Nie len Rusko podporuje ropné spoločnosti. Napríklad v Nórsku funguje deväť programov s celkovou výškou štátnej podpory 4,4 miliardy dolárov. Väčšina je zameraná na zrýchlenú amortizáciu a kompenzáciu nákladov na geologický prieskum.
V USA dosiahla štátna podpora 5 miliárd dolárov a v Kanade len na ropných projektoch má podpora hodnotu 2,8 miliardy dolárov za rok.
Prečo Rusko znižuje dane ropným spoločnostiam
Rusko zdôvodňuje znižovanie daňovej záťaže ropných spoločností tým, že bez úľav by spoločnosti nešli do ťažobných projektov vo vzdialených oblastiach a v pobrežných zónach.
Štátna podpora v Rusku je zameraná na extenzívny rozvoj a nie na efektívne využívanie už užívaných ropných polí. Ministerstvo energetiky sa odvoláva na podobnú skúsenosť iných krajín, kde sa ťaží ropa. Je tu však jeden rozdiel.
USA, Kanada a aj Nórsko značne vyčerpali možnosti zvýšenia ťažby tradičných ťažobných miest. Koeficient výťažnosti ropy v USA dosiahol 35 % (údaj je za rok 1999). Pre celý roponosný región Severného mora platí až 46 % (údaje za rok 2007). V Rusku tento koeficient dosiahol v roku 2009 len 20 %.
Podľa výpočtov WWF, ak by sa tento koeficient zvýšil len o 5 percent, ťažba v Rusku by vzrástla o 4 miliardy ton ročne. Tento údaj prevyšuje zásoby mnohých dosiaľ neužívaných ropných polí. Na intenzívnejšie využívanie existujúcich ropných polí však ruské ropné spoločnosti nie sú v súčasnosti pripravené.
V Rusku a v Nórsku pôsobia ropné spoločnosti s účasťou štátu.
Zdroj informácií: Vedomosti
Autor je vedúci obchodného zastúpenia slovenskej spoločnosti v Moskve.
