Pred desiatimi rokmi boli pohonné látky o 80 až 90 centov za liter lacnejšie ako sú teraz. No draho nie je len na Slovensku. Väčšina štátov Európskej únie má aspoň jednu z hlavných pohonných látok tak drahú ako ešte nikdy.
Spôsobujú to rekordné ceny benzínov a nafty na burze v Rotterdame, ktorá je rozhodujúca pre vývoj cien pohonných látok nielen na Slovensku.
Dôležitý je výber čerpacej stanice
Ušetriť na pohonných látkach môžete výberom čerpacej stanice. Niektoré siete čerpacích staníc oslovujú potenciálnych zákazníkov nižšími cenami za liter paliva, ako iní. Dokážu tak v lokalite stlačiť ceny pohonných látok aj u tradične drahších púmp.
Najdrahšie čerpacie stanice sa nachádzajú na miestach, kde široko-ďaleko nie je žiadna konkurencia. Platí to napríklad pre diaľničné pumpy. Môžete sa s tým však stretnúť aj v hustejšie obývaných lokalitách, kde chýba pumpa, ktorá by stláčala ceny benzínov či nafty nadol.
Pri výbere najvýhodnejšej čerpacej stanice uvažujte nielen nad cenou pohonnej látky. Nezabudnite, že čím vzdialenejšia benzínka, tým sa výhodnosť nízkej ceny stráca. Palivo totiž spotrebujete aj na cestu na pumpu a späť.
Úspora aj desiatky eur
V prihraničných oblastiach motoristi často uvažujú o tankovaní v zahraničí. Najvýhodnejšie sa dá takto natankovať na Ukrajine. Vodičovi sa oplatí zájsť len aby lacnejšie natankoval v niektorých prípadoch aj 200 kilometrov od miesta štartu na Slovensku. Ak natankuje v blízkosti hraníc, ušetrí v extrémnych prípadoch aj desiatky eur pri jednom tankovaní. Nevýhodou je nutnosť absolvovať hraničné kontroly.
Do krajín únie v okolí sa najviac oplatí zájsť po pohonné látky do Poľska, no nie viac ako 40 kilometrov. Naftu však v Maďarsku alebo Česku radšej netankujte, v priemere je tam drahšia.
Zaujímavosťou je, a potvrdili to viaceré prieskumy, že vodiči si čerpacie stanice vyberajú viac podľa akcií, zliav a darčekov, prípadne jazdia na najbližšiu pumpu v okolí. Sú to rovnocenné faktory výberu toho, kde vodič natankuje.
Naučte sa využívať zľavy a akcie
Mnohé siete čerpacích staníc ponúkajú zľavy. Aj motoristom, ktorí nejazdia na firemných autách. Vodiči na služobných vozidlách majú výhodu, že netankujú za svoje. Ich firmy však šetria tak, že sa dohodnú s predajcom na množstevných zľavách. Na konci istého obdobia im sieť čerpacích staníc vráti časť peňazí podľa toho, koľko za dohodnuté obdobie natankovali.
Niektoré spoločnosti firmám ponúkajú starostlivosť o manažovanie administratívy súvisiacej s platbami za pohonné látky a deklarujú v tom istú úsporu.
Ďalší spôsob, ako sa čerpacie stanice snažia udržať motoristov, sú vernostné programy. Za každé tankovanie vodič získa body a môže ich využiť na lacnejšie tankovanie v budúcnosti alebo na získanie rôzneho tovaru alebo služieb.
Obchodné reťazce, ktoré prevádzkujú čerpačky, zasa ponúkajú za nákup v obchode zľavové kupóny alebo opačne, za natankovanie dávajú zľavy v obchode.
Tabuľka a mapa priemerných cien PHM v Európe
Ako by sa dali znížiť ceny PHM
Výrobcovia pohonných látok nemajú veľký priestor na zlacnenie. Sú limitovaní cenou ropy a ďalšími nákladmi.
Rafinéria na svoj zisk a všetky náklady súvisiace s výrobou a predajom pohonných látok môže použiť len zhruba 10 percent z ceny pohonnej látky.
Približne polovica ide štátu a zvyšok je cena za ropu.
Nižšie dane?
Teoreticky by ceny pohonných látok mohol znížiť štát tým, že zníži dane. Nie je to však reálne. Európska únia prikazuje minimálne spotrebné dane z pohonných látok.
Dane z nafty sú po znížení v roku 2010 tesne nad spodnou hranicou a po úprave na minimum by liter nafty mohol zlacnieť približne o päť centov za liter.
Zníženie spotrebnej dane z benzínov by ceny týchto pohonných látok mohli stlačiť až o 19 centov za liter. A to všetko pri zachovaní 20-percentnej DPH a približne jeden a pol centového poplatku na núdzové zásoby ropy.
Takéto zlacnenie by však spôsobilo, že štát by prišiel na daniach o viac ako 85 miliónov eur. Zvýšenie spotreby by však takýto pokles nedokázal kompenzovať.
Čo už zákazníkov nezaujíma
„Trh s palivami je trhom kupujúceho a ten, ak vie, aká je cena konkrétneho paliva na burze, tak sa pri hľadaní dodávateľa orientuje podľa tohto východiska. Zákazníka nezaujíma pôvod paliva, ani výrobné náklady, ani efektívnosť rafinérií, ale len to, či je dodávateľ schopný dodať produkt za burzovú cenu a príslušné logistické náklady na definované miesto. Ak to ten dodávateľ nie je schopný, tak si nájde druhého – doslovne hocikde zo sveta. Tomuto globálnemu charakteru ropného trhu sa každá rafinéria, vrátane Slovnaftu, musela prispôsobiť, lebo keby sa neprispôsobila, tak by ju konkurenčný tlak zmietol z ihriska,“ tvrdí na svojom blogu Marek Senkovič, hlavný ekonóm Slovnaftu (senkovic.blog.sme.sk).
Nie sme iní
Dlhodobá skúsenosť so sledovaním vývoja cien pohonných látok vo svete a na Slovensku ukazuje, že sa v podstate neodlišujeme od iných krajín vo vývoji cien pohonných látok.
Keď v Rotterdame ceny benzínov rastú, takmer okamžite reaguje väčšina štátov únie. Slovensko reaguje na priemerný vývoj cien pohonných látok vo svete a tak aj zdražovanie prichádza s istým oneskorením. Skúsenosti ukazujú na týždeň až dva. Rovnako to platí aj pri zlacňovaní.
„Medzi najzásadnejšie cenotvorné faktory (samozrejme okrem daňových zaťažení) patrí to, za čo sa nafta či benzín na týchto medzinárodných burzách ponúka, aký je kurz eura voči doláru, aké sú ceny biozložiek, náklady na prepravu a logistické zabezpečenie, či koľko stojí financovanie celého obchodu,“ uvádza Senkovič.
Vplyv konkurenčného prostredia na slovenskú rafinériu dokazuje aj to, že 70 percent jej produkcie smeruje podľa Senkoviča do Rakúska, Česka, Poľska či Nemecka. Z toho, čo tu ostane, obhospodaruje 60 percent trhu. Zvyšok pohonných látok pochádza zo zahraničia.
Najdôležitejším faktom pre motoristu ale ostáva, že zlacňovania v posledných rokoch veľa nie je a z dlhodobého hľadiska benzíny a nafta predovšetkým zdražujú.
Tomáš Novotný
