Uhlíková daň má znížiť produkciu emisií, zdražieť môže uhlie či autoplyn. Naftu europoslanci od novej dane uchránili.
ŠTRASBURG, BRATISLAVA. Domácnosti si môžu v nasledujúcich rokoch priplatiť za kúrenie uhlím či koksom. Vodiči môžu platiť viac za autoplyn či benzíny.
Európsky parlament totiž súhlasil so zavedením uhlíkovej dane. Od budúceho roka by sa v dôsledku nej mohol zmeniť spôsob výpočtu spotrebných daní na fosílne palivá.
Uhlíková daň má zohľadňovať, aké množstvo emisií vyprodukuje zdaňované palivo a koľko energie z neho spotrebiteľ získa.
Autoplyn by mohol zdražieť o sedem až 19 centov za liter. Dnes u nás stojí asi 71 centov. Cena čierneho uhlia by sa mohla zvýšiť asi o 40 eur na tonu.
Naftu vynechali
Európsky parlament prijal viaceré pozmeňujúce návrhy. Včera ešte nebolo známe konečné znenie celého návrhu.
Poslanci však jednoznačne odmietli, aby sa po novom počítala aj spotrebná daň na naftu.
„Podporujem boj proti klimatickým zmenám, no daňová neutralita by viedla k zvyšovaniu cien nafty,“ argumentovala spravodajkyňa návrhu Astrid Lulling, ktorá patrí do kresťanskodemokratickej frakcie.
„Odmietnutie vyrovnaného zdaňovania motorových palív je pre mňa veľkým sklamaním,“ reagoval na hlasovanie eurokomisár Algirdas Šemeta, ktorý v Bruseli zodpovedá za dane a clá.
Stanovisko europarlamentu pritom nie je záväzné. O uhlíkovej dani definitívne rozhodne až Rada Európskej únie, v ktorej sedia ministri členských krajín únie.
Poslanci Európskeho parlamentu sa postavili aj proti sadzbe, ktorú Brusel navrhol.
Tona emisií oxidu uhličitého sa mala podľa Európskej komisie zdaňovať 20 eurami. Poslanci ministrom odporučili len 12 eur za tonu.
Obavy zo zdražovania
Z trinástich slovenských europoslancov boli proti celému návrhu zavedenia uhlíkovej dane Monika Flašíková-Beňová a Monika Smolková (obe Smer). Obe už v minulosti kritizovali návrh.
Beňová pochybuje, či nový spôsob zdaňovania pomôže znížiť emisie oxidu uhličitého.
„Hlasovala som proti, pretože návrh môže mať priame dosahy na spotrebiteľov, pričom o jeho účinnosti nie som presvedčená.“
Kresťanský demokrat Miroslav Mikolášik síce hlasoval za, no na návrh sa pozerá kriticky. „Prešlo však viacero dobrých pozmeňovacích návrhov, a preto som návrh ako celok podporil,“ vysvetlil.
Medzi nimi je napríklad aj možnosť, aby nové členské štáty ako Slovensko požiadali o prechodné obdobia. Nové pravidlá by tak u nás mohli platiť až v roku 2020.
