PLOČE, KOŠICE. Pred rokmi sa do južnej Dalmácie chodilo zo všetkých smerov kľukato a dlho. V podstate bolo jedno, ktorým ťahom ste sa vybrali, vždy ste cestovali dlho. Prudký rozvoj diaľničnej siete Chorvátska v ostatných rokoch spojil Makarsku riviéru so svetom kvalitnými diaľnicami a odpočívadlami.
Cesta je rýchla, bezpečná, komfortná, ale nudná a z cestovateľského hľadiska nezaujímavá. Náš sprievodca Drago Stojakovič z košického Maestralu nás už pár rokov nahováral na túto cestu a keďže nám každý rok ukáže nejakú zaujímavosť, poslúchli sme.
Navyše Maďarsko postavilo novú diaľnicu od Budapešti cez Moháč až po hranice s Chorvátskom a nové lepšie cesty vraj pribudli v Bosne. Ako teda funguje priama cesta z Košíc rovno na juh do Ploče? Pravdu povediac vyskúšali sme ju smerom domov, čiže od mora rovno hore do Košíc.
Pôjdete lacnejšie ale dlhšie Už pri pohľade na Bačinské jazerá za Gradacom je jasné, že sa črtá cesta oku lahodiaca, hoci pomalá. Ako najpriamejšie spojenie Ploče a východného Slovenska nám vychádzala cesta troch riek. Najskôr putujete proti prúdu Neretvy, potom pozdĺž rieky Bosna a napokon po boku Dunaja až do Budapešti.
Chorvátsko nie je len more. Bačinské jazerá medzi Gradacom a Ploče sú toho dôkazom. Ak ste na dovolenke v strednej Dalmácii, neváhajte a choďte sa sem pozrieť. Lokalitu uvidíte z vysoko položenej cesty, akoby z vtáčej perspektívy.
Inak povedané treba prejsť mestá Metkovič, Mostar, Sarajevo, Zenica, Doboj, Bosanski Šamac, Osijek, Moháč, Budapešť, Miškolc, aby ste sa dostali do Košíc. Ak ich budete mať napísané na lístku, nezablúdite, pretože všetky sú na smerových návestiach a už pred dosiahnutím jedného začínajú návestia na to ďalšie.
Tiež vieme, že z Ploče urobíte touto cestou o vyše 150 kilometrov menej ako diaľnicami cez Záhreb, budete mať lepšiu spotrebu, ale budete na cestách o štyri hodiny dlhšie. Táto cesta je podľa našich prepočtov a rozdielu v spotrebe lacnejšia minimálne o 50 eur.
Za chorvátske diaľnice platíte iba na krátkom úseku od Bosny po Osijek 95 kún, navyše ten sa dá vynechať. Spotreba auta, keďže idete cez Bosnu pomaly, bola výrazne nižšia ako na diaľniciach, lacnejšie tu natankujete a v Bosne tiež výhodnejšie nakúpite. Priemerná rýchlosť však bude sotva 55 kilometrov za hodinu. Čiže na 400 kilometrov osem hodín.
Zabudnite na mapy z Google Záhrada Chorvátska, čiže delta rieky Neretva, je posledným miestom trasy na jadranskej magistrále, pretože v Opuzene treba odbočiť na Metkovič a smer do Bosny a Hercegoviny. Na hraniciach sa zdržíte chvíľu aj v bežný deň a navigácia sa môže v tomto momente stratiť.
Kilo pečeného mäsa vyjde na trinásť až pätnásť eur a gurmánsky zážitok ťažko opísať. Spoločným menovateľom zastávok v Bosne bola ochota personálu. V Sarajeve nám dokonca čašník reštaurácie išiel autom ukázať cestu k hotelu.
Napríklad mapy na serveroch Google nepoznajú Bosnu a mnohé navigačné aplikácie v smartfónoch tiež vyčistia displej. Aplikácia www.viamichelin.com však Bosnu pozná a papierová mapa tiež. Dôležité je mať tiež po ruke priateľa, ktorý sa vyzná. Napríklad Drago Stojakovič nás stále odhováral od obednej zastávky, lebo vraj sa oplatí počkať na Jablanicu.
Prekročením hraníc s Bosnou vchádzate do iného a svojim spôsobom nádherného sveta krásnej prírody, dobrého jedla a pomalej jazdy. Toto je trasa na dva dni s prvou pomalšou časťou v Bosne, ktorá ponúka skvostný Mostar a ešte krajšie údolie Neretvy.
Drago nám poradil počkať až na jablanickú pečenú jahňacinu na brehu Neretvy. Gastronomický zážitok umocnila dobrá cena, pretože kilo jahňaciny (vážené nie v surovom ale pečenom stave) stojí približne 13 eur. Cenník konvertibilnej marky sme prepočítali na eurá a vyšli nám celkom prijateľné ceny. Presso za 75 centov, Kombinácia pečeného mäsa, čerstvej zeleniny, domáceho pečiva a syrov bola jednoducho úžasná. Navyše v celej Bosne, kdekoľvek sme prišli, narazili sme na ďaleko milšiu obsluhu než v predsezónnom Chorvátsku.
S kartou diaľnicu nezaplatíte Za Sarajevom, kde odporúčame prenocovať, sa začína pomalé napredovanie opäť k chorvátskym hraniciam. Isté urýchlenie cesty spôsobil nový kus diaľnice zo Sarajeva do Zenice. Pozor, pri vstupe na diaľnicu nezaplatíte mýto kartou ani eurovými mincami.
Kontrast. V údolí rieky Neretva sa cítite ako v prírodnej rezervácii. Na druhej strane za Sarajevom v meste Zenica vidíte dopad priemyslu na krajinu. Napriek tomuto obrazu stojí Bosna za návštevu.
V pokladni berú iba ich konvertibilnú Marku alebo papierové eurá, preto je vhodné mať malé bankovky v eurách, lebo výdavok je, samozrejme, v domácej mene. Eurové mince ani chorvátske kuny nechcú. Celkovo je platenie v Bosne zaujímavé. V hoteloch aj na čerpačkách fungujú tiež bankomatové karty, v blízkosti hraníc s Chorvátskom berú aj kuny.
Cestu do priemyselnej Zenice s obrovskými železiarňami a znečisteným ovzduším spomaľuje približne dvadsaťkilometrový rozostavaný úsek diaľnice. Tu sa treba pripraviť na prach, obchádzky a deti, ktoré chcú silou mocou umyť čelné okno auta.
Internet lepší ako v Nemecku Dostupnosť internetu v Bosne vyráža dych. Bezdrôtové a bezplatné wifi nájdete na čerpacích staniciach, v hoteloch a dokonca aj v krčme pri Jablanici, kde sa zastavíte na jahňacinu. O takejto dostupnosti internetu môžeme v západných krajinách snívať, pretože tam si dá aj päť hviezdičkový hotel za internet veľkoryso zaplatiť.
Dobré ceny vína, olivového oleja a sladkostí sú v celej Bosne, kde sa oplatí kúpiť pozdrav pre blízkych doma.
Stavba nových diaľnic môže zdržať v Bosne, ak by ste využili priamu cestu z Ploče cez Sarajevo rovno hore k Budapešti.
Od hraníc Bosny s Chorvátskom naberá cesta do Košíc úplne iné tempo, pretože desať kilometrov od hraníc začína diaľnica A3 do Záhrebu, z ktorej treba po ôsmich kilometroch odbočiť na A5 do Osijeku. Odtiaľ je to na novú maďarskú diaľnicu M6 doslova na skok. Autostráda začína pri Moháči a končí v Budapešti na obchvate M0, odkiaľ je to do Košíc menej ako tri hodiny.
Diaľnici chýba tradičná kuchyňa Nová diaľnica M6 má úžasne rovný povrch a veľmi precízne prevedenie s tunelmi. V minimálne 50 kilometrových rozstupoch nájdete nové čerpacie stanice OMV, Shell a Mol avšak žiadnu tradičnú kuchyňu. Ak sa chcete dobre najesť a vidieť, že naozaj idete po boku veľkého Dunaja, prejdite z diaľnice na paralelnú cestu číslo 6 pri mestečku Paks.
Tunel je v rovinatom Maďarsku raritou, ale na novej diaľnici M6 z Moháča do Budapešti sú za sebou hneď tri. Samotná cesta aj čerpacie stanice okolo nej voňajú novotou.
Ak nie pre nič iné, tak pre halászlé so sumca alebo kapra. Ktorákoľvek halászcsarda pri ceste uspokojí aj náročných milovníkov tejto polievky z rýb. Alebo potom podkovy z kapra prípadne hovädzí „marha“ perkelt. Zachádzka z diaľnice za dobrou kuchyňou znamená približne 15 kilometrov navyše.
Cesta troch riek z Jadranu do Košíc nie je pre uponáhľaných turnusových dovolenkárov, ale pre cestovateľov. Oproti diaľniciam ani rozloženie na dva dni neznamená extra vyššie náklady.
Pridanou hodnotou je pestré cestovanie a objavovanie prírodných krás. Možno uvidíte kontrast medzi čistou, smaragdovo zelenou Neretvou a hnedou, priemyslom a ľuďmi znečistenou riekou Bosna, ale aj to je zážitok.
Trasu považujeme za bezpečnú, pútavú a oddychovú.
