Železničiari v Tepličke nad Váhom pri Žiline porovnávali dĺžku brzdnej dráhy osobného auta a 72-tonového rušňa pri ich súbežnej jazde. Bolo to pri príležitosti Európskeho dňa bezpečnosti na železničných priecestiach.
„Pri rýchlosti 80 km/h boli rozdiely v brzdnej dráhe najvýraznejšie a je to naozaj najzávažnejšia ukážka, keď auto zabrzdilo na 18 metroch a rušeň až po 236 metroch,“ povedala hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Martina Pavliková.
Aj v momente, keď rušňovodič v blížiacom sa vlaku vidí auto na priecestí, je takmer nemožné s niekoľkotonovým kolosom aj po použití všetkých dostupných prostriedkov zastaviť vlak a zabrániť zrážke. Brzdná dráha vlaku môže byť až jeden kilometer v závislosti od jeho hmotnosti a rýchlosti.
Pri simulácii začali auto aj rušeň brzdiť naraz v mieste vyznačenom kužeľmi. Vodič auta stúpil na brzdy a prudko zabrzdil, rušňovodič spustil rýchločinné brzdenie.
„Samozrejme v prípade rušňa je toto brzdenie iné, neznamená, že ako pri aute, sa kolesá zablokujú, pretože kolesá u rušňa sa naďalej musia prevaľovať, aby nedošlo k prehriatiu a istým spôsobom k technickej poruche. Takže to je vlastne najzákladnejší dôvod, prečo je brzdná dráha toho vlaku, keď opomenieme samozrejme jeho obrovskú hmotnosť, taká dlhá,“ vysvetlila Pavliková.
Minulý rok sa na železničných priecestiach stalo 50 dopravných nehôd, pri ktorých 12 ľudí zomrelo a 14 sa ťažko zranilo. „Všetky tieto nehody boli spôsobené nedodržaním pravidiel cestnej premávky vodičmi motorových vozidiel,“ povedal generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky Štefan Hlinka.
