BRATISLAVA. Pán vodič, viete, čoho ste sa dopustili? Podobné otázky majú klásť policajti čoraz zriedkavejšie. Od nedele aj u nás začne platiť tzv. objektívna zodpovednosť a polícia už nemusí vodiča prichytiť pri čine.
Postačí, ak priestupok nasnímajú kamerou a pokutu pošlú rovno držiteľovi auta. Ak sa jej bude chcieť vyhnúť, musí preukázať, že nešoféroval a poskytnúť údaje vodiča. Pokutu potom zaplatí vodič. Polícia odhaduje, že škody z vážnych nehôd klesnú o 30 až 40 percent.
Hoci sa zmena systému pripravuje roky, polícia priznáva, že inštitút začne používať pozvoľna. Po celej krajine potrebuje techniku za 41 miliónov eur. Celkovo chce „objektívne merať“ na 150 miestach. Osemdesiat radarov má byť na rizikových úsekoch, 70 bude prenosných. Vybudovať treba aj pracovisko, kde sa budú záznamy spracovávať.
Testy bežia roky
- snímať sa bude 8 priestupkov vrátane prejazdu na červenú či nepovoleného zastavenia,
- pokuty od 15 do 798 eur pevne stanovil zákon,
- ak majiteľ zaplatí do 15 dní, zníži sa pokuta o tretinu,
- v Maďarsku nábeh na ostrú prevádzku trval až tri roky.
Polícia chce využívať aj časť dnešnej techniky. „Najskôr je však potrebné zistiť, či naše prostriedky vyhovujú na tento účel,“ povedal hovorca policajného prezídia Michal Slivka.
Systém musí priestupok nielen nasnímať, ale aj čitateľne zaznamenať evidenčné číslo auta a spojiť ho s údajmi o držiteľovi. „Záznam musí byť použiteľný ako dôkaz, preto sa od systému očakáva čo najnižšia chybovosť.“
Testy robia už niekoľko rokov na diaľnici D1 medzi Hornou Stredou a Ilavou. Polícia na tomto úseku využíva osem radarov Národnej diaľničnej spoločnosti. Údaje z nich dostáva Dopravný inšpektorát v Trenčíne, ktorý ich vyhodnocuje.
„Systém je plne funkčný a polícia ho môže hneď od 1. júla využívať,“ tvrdí jeho dodávateľ Marián Brúsil z firmy ZTS Elektronika SKS. Chybovosť je podľa neho na úrovni promile.
Nebezpečné brzdenie
Ďalším testovaným miestom je bratislavský tunel Sitina, kde má diaľničná spoločnosť systém na úsekové meranie rýchlosti. Autá sníma pri vstupe a výstupe a vyráta ich priemernú rýchlosť.
Tento spôsob merania na nehodových úsekoch presadzuje aj Výskumný ústav dopravný v Žiline, ktorý ho už tri roky testuje. Na rozdiel od okamžitého merania rýchlosti sa nedá oklamať pribrzdením pred radarom.
„Vtedy nastáva aj klokaní efekt. Vodič uvidí kameru, náhle spomalí, čím sa zvyšuje riziko zrážky zozadu a za radarom opäť zrýchľuje,“ hovorí Štefan Machciník z ústavu.
Polícia nevylučuje, že časom by objektívnu zodpovednosť na rizikových úsekoch, ako sú školy či nemocnice, mohla vyvodzovať aj mestská polícia.
