Už niekoľko rokov Slovensko uvažuje o zavedení Inteligentného dopravného systému (IDS). Jeho cieľom je ovplyvňovať cestnú premávku na základe všetkých dostupných informácií o jej stave a aj o skutočnej situácii na cestách.
Prečo je IDS užitočné?
vyššia bezpečnosť v doprave,vyššia mobilita,zlepšenie služieb v doprave,vyššia hospodárnosť a efektívnosť dopravných procesov,podpora efektívnej intermodálnej dopravy alepšia ochrana životného prostredia vďaka znižovaniu dôsledkov negatívnych vplyvov dopravy.
Motoristi na Slovensku dnes poznajú dopravné servisy najmä rádií, ktoré v polhodinových intervaloch oznamujú informácie o komplikáciách na cestách.
Tí ktorí cestujú do zahraničia poznajú aj GPS TMC systém, pomocou ktorého im navigácie vo vozidlách ukazujú alternatívne trasy v prípade nehôd alebo uzávierok.
Informovanie motoristov je ale len jedna z oblastí IDS. V prípade, že kompetentní budú mať dosť údajov, budú vedieť dopredu s veľkou pravdepodobnosťou namodelovať vývoj intenzity premávky na jednotlivých úsekoch.
Prví boli Japonci
Za prvú aplikáciu IDS na svete je považovaný japonský projekt z prelomu 60. a 70. rokov minulého storočia.
Volali ho CACS (Comprehensive Automobile Traffic Control System). Úlohou projektu bolo pomáhať smerovať dopravu na území s rozlohou približne 30 km2 v Tokiu.
V Európe bol prvý nemecký projekt ALI (Autofahrer Leit und Informationsystem) z konca 70. rokov, ktorý pomocou induktívnych detektorov zisťoval vozidlá na ceste a komunikoval s nimi.
Zhoršovanie dopravnej situácie v rozvinutých krajinách zvyšovalo význam Inteligentných dopravných systémov.
Ich najväčší rozmach nastal na začiatku 21. storočia a v podstate pretrváva dodnes.
Snáď jedno z najlepších riešení IDS má v súčasnosti Holandsko, predovšetkým Amsterdame a diaľničná sieť v jeho okolí. Podarilo sa im napriek veľmi hustej premávke odstrániť zdržanie v pomalých kolónach.
Inteligentné dopravné systémy na Slovensku
Na Slovensku sa s úvahami o aplikácii IDS na štátnej úrovni začalo podstatne neskôr. V rokoch 2002 až 2004 vypísalo ministerstvo dopravy štátnu úlohu s názvom „Inteligentné dopravné systémy“. Úloha pokračovala účasťou štátu v medzinárodnom projekte CONNECT v rokoch 2004 až 2007.
V tomto projekte bol navrhnutá architektúra IDS, ktorá mala fungovať na celom území Slovenska.
O budovaní Národného systému dopravných informácií (NSDI) rozhodla vláda Slovenskej republiky svojim uznesením z 19. januára 2009.
Na začiatku roku 2010 ministerstvo dopravy spustilo pilotný projekt NSDI v Trnave. V lete 2010 ho dokončili a a ešte aj dnes tam monitorujú dopravu na niektorých úsekoch (približne na 50 rezoch). Údaje sa prenášajú on-line na centrálny server, kde sa vyhodnocujú.
Súčasťou pilotného projektu bola aj príprava legislatívy, ktorej výsledkom je zákon o Národnom systéme dopravných informácií (NSDI), ktorý vyvolal mediálnu pozornosť.
Potrebuje Slovensko NSDI?
V porovnaní s ostatnými rozvinutými krajinami u nás existujú dopravné problémy len menšieho rozsahu. Väčšie problémy sú na hraniciach našich krajských miest, špeciálne v hlavnom meste.
Z nárastu intenzity dopravy jednoznačne vyplýva, že pokiaľ s ňou nebudeme niečo robiť (identifikovať a poskytovať riešenia zmeny organizácie dopravy), problémom sa v blízkej dobe nevyhneme.
V rozhodovaní by mohla pomôcť jedna zo základných vlastností IDS, ktorou je jeho otvorenosť. Tá umožňuje zaviesť IDS postupne. Začať s riešením neuralgických bodov a sieť postupne dobudovávať na celé územie, a to v závislosti od vývoja dopravy ako i od finančných možností štátu.
Riešením by mohlo byť aj financovanie takéhoto projektu formou PPP.
Cena NSDI bude závisieť od náročnosti a veľkosti pokrytého územia
Otázna je aj cena, za akú sa dá dobre fungujúci systém vybudovať a z toho vyplývajúca návratnosť investície. Zavádzaním nových technológii sa cena obdobných systémov znižuje.
Podľa informácií od súkromných spoločností, ktoré počas Majstrovstiev sveta v hokeji v roku 2011 monitorovali automatickými detektormi stav dopravy v okolí bratislavského Zimného štadióna, boli ich náklady cca 40 000 eur (23 dopravných rezov s on-line prenosom dát na centrálny server a softvér na základnú analýzu dát vrátane webovej aplikácie na prezentáciu získaných údajov).
Meranie dopravy počas MS v hokeji však môže byť pre vybudovanie NSDI iba orientačná. Nie je totiž zadefinovaný rozsah meranej siete. Takisto si treba uvedomiť, že Národný systém dopravných informácií musí pozostávať z viacerých agend potrebných pre jeho prevádzku.
Cena NSDI bude taká veľká, aké územie bude pokrývať a ktoré z úloh bude plniť. Nedávno zverejnená cena 150 miliónov eur bude asi skôr nadsadená. Treba si ale uvedomiť, že navrhovaný systém plní mnohé funkcie, za ktoré štát vynakladá nemalé prostriedky.
Autor pracuje v oblasti IDS od roku 2002.
Dôležité vlastnosti inteligentných dopravných systémov
Základom je zber aktuálnych a podstatných informácií.
Doprava je komplexný proces poskytovania služby. Základom jej dobrého fungovania je mať dostatok podstatných a aktuálnych informácií.
Preto je základom každého inteligentného dopravného systému zber dopravných údajov. Napríklad, informácie o stave dopravného prúdu sa získavajú najmä z automatických zariadení, ktoré nepretržite sledujú pohyb vozidiel. Dôležité sú aj informácie o dopravných udalostiach (dopravné nehody, uzávierky a podobne).
Zbierajú sa aj údaje, ktoré nie sú dopravné, no súvisia s ňou. Napríklad o zmenách organizácie a regulácie dopravy, údaje o stave povrchu vozovky získavané z meteostaníc nainštalované priamo na cestnej sieti.
Ďalšou základnou úlohou je získané informácie vyhodnocovať na celom území Slovenska a poskytovať ich rôznymi kanálmi tým, ktorí dopravu organizujú (správcovia komunikácií, polícia, ...), ale i ostatným účastníkom dopravy.
Dôležitou vlastnosťou systému musí byť aj jeho úplná otvorenosť. Systém musí byť schopný pracovať s údajmi zo všetkých dostupných zdrojov. Takisto ich musí vedieť poskytovať všetkým potenciálnym odberateľom. Táto vlastnosť systému je dnes veľmi dôležitá, keďže sa informačno-komunikačné technológie vyvíjajú nesmierne rýchlo.
Pre dobré fungovanie IDS je dôležitá aj rýchlosť získavania informácií. Preto sa v moderných systémoch prenášajú dáta on-line a spracovávajú sa v reálnom čase.
Pri dobre fungujúcom systéme by určite nemala nastať situácia, aká sa nedávno stala v Česku. V dôsledku nehody kamiónu na diaľnici D1 v oblasti Vysočiny vznikli v oboch smeroch kolóny dlhé desiatky kilometrov. Dobre fungujúci systém by mal dokázať vzniknutý problém na diaľnici včas identifikovať a dopravu presmerovať.
Boris Kružliak
Autor: Boris Kružliak
