BRATISLAVA. Objektívna zodpovednosť, ktorú s pompou ohlasovali policajti i politici, platí u nás zatiaľ najmä na papieri.
Nový inštitút platný od začiatku mesiaca mal odbremeniť policajtov, časť hliadok mal na seba prevziať automatizovaný radarový systém s kamerami. Ten má priestupky zaznamenávať a posielať držiteľom áut.
Príliš veľa vinníkov
Polícia zatiaľ nedokáže nový spôsob práce využívať ani na dvoch miestach, kde potrebné vybavenie už má.
Na jednom úseku porušuje predpisy príliš veľa vodičov, na druhom sa obávajú nepresností.
Na diaľnici D1 v okolí Trenčína začali stacionárne radary umiestňovať už v roku 2006.
„Keď sa spúšťal prvý, tak pri nastavení na 140 kilometrov za hodinu spravil za deň dvetisíc fotiek. Limit sme museli zvyšovať až na 160 kilometrov a napriek tomu to stále boli stovky, ktoré nie sme schopní spracovať,“ priznáva minister vnútra Robert Kaliňák.
Trenčiansky policajný hovorca Pavol Kudlička tvrdí, že radary na D1 sú už opäť nastavené na 130 km/h, v automatickom režime však nepracujú.
„Vodiči sú riešení tak ako dosiaľ. Obsluha radaru zaznamená prekročenie rýchlosti a vodiča potom zastaví hliadka.“
Nezhody s NDS
Merače, ktoré polícia požadovala od Národnej diaľničnej spoločnosti pri budovaní tunela Sitina v Bratislave, nepoužívajú vôbec.
V tuneli je nainštalované úsekové meranie rýchlosti, ktorému podľa polície chýba certifikát presnosti.
NDS oponuje, že toto zariadenie na rozdiel od radarov certifikát nepotrebuje, keďže ide o jednoduchý matematický výpočet.
Auto odfotí pri vjazde a výjazde z tunela a vyráta, či neprekročilo priemernú rýchlosť.
Kaliňák tvrdí, že aj napriek nepripravenosti systému budú využívať objektívnu zodpovednosť aspoň v poloautomatickom režime.
To umožňujú aj mobilné radary, ak policajt manuálne vyhľadá v evidencii držiteľa auta. Automatizovaný systém sa začne podľa Kaliňáka budovať pravdepodobne až na budúci rok.
