V jednoduchosti je sila - hmotnosť rozhoduje. Za volantom Lotusu to vnímate asi stokrát za minútu. Toto auto je etalónom športových vozov, ale zároveň aj hračkou pre skúsených harcovníkov. Spoznajte výborné auto a to, čo so šoférom urobí prvý kontakt.
PRAHA. Lotus svojho prvopočiatku vyrába ľahké športové autá, ktorým chýba elektronika, komfortná výbava a sú zamerané na nízku hmotnosť, ľahkú ovládateľnosť a obratnosť. V prípade Lotusu stačí polovičný výkon súčasných superšportov na to, aby ste ich na okreskách dostali na kolená.
Kým sa však neposadíte za volant, nespoznáte tie schopnosti doslova. Presne tento problém som mal aj ja. lebo volant od Lotusu so nikdy v živote nedržal v rukách.
Rodokmeň Exige siaha do roku 2000, keď pod jeho zadnou kapotou pracoval štvorvalec Rover K 1.8 s výkonom 177 koní v štandardnej verzii a 192 koní ( 143 kW, 195 PS) vo verzii "Track spec". V roku 2004 bol predstavený model Exige Serie 2 už s motorom 1,8 L16V DOHC Toyota/ Yamaha, ktorý mal 190 koní a v autách zostal doteraz.
V hliníkovej vaniTelo auta tvorí hliníková vaňa (rovnaká technológia bola použitá v Evory), na ktorej sedí plastový monokok doplnený ďalšími plastami v podobe blatníkov atď. Exige v porovnaní s Elise S2 má predný splitte, nemá odnímateľnú strechu a kvôli potrebe žiabrov pre lepšie chladenie motora je odlišný aj zadný kryt motora a zadný spojler.
Zároveň tu nie je nič, čo by pripomínalo komfort a luxus bežných áut. Len to, čo šofér potrebuje k zábavnej jazde.
Tieto pre laika napohľad minimálne rozdiely od základnej Elise majú svoju opodstatnenosť, pretože vytvárajú väčší prítlak. Vo februári 2006 bol zverejnený nový výkonnejší model Exige S. Veľké S tento raz neznamenalo Serie, ale Supercharged, týmto činom sa zvýšil výkon na 220 koní.
Izba pre bábiky Po skúsenostiach s KTM X-BOW R a Radicalom som si predstavoval, čo ma čaká. Realita sa však výrazne líšila od predstáv. Už len prvé usadnutie za volant je veľkým prekvapením. Trpasličia kabína vyzerá ako izbička pre bábiky, ale rozhodne nie je stiesnená.
Zároveň tu nie je nič, čo by pripomínalo komfort a luxus bežných áut. Len to, čo šofér potrebuje k zábavnej jazde. Krátka kovová páka, malý volant a športové škrupiny, ktoré pripomínajú pretekárske autá osemdesiatych rokov. K tomu široký prah, cez ktorý sa musíte nasúkať dnu.
Jediným "luxusným" prvkom je v prípade Lotusu Exige S 240 vyťahovací hliníkový držiak na nápoje. Na dokreslenie strohosti interiéru spätné zrkadlá sa nastavujú manuálne zvonku. Z elektronických tlačidiel je tu iba ovládanie svetiel, vypínanie stabilizácie a klímy, ktorú si však môžete pri objednávaní auta odpustiť.
Trochu mi to pripomína posed v monoposte nízko nad zemou s nohami natiahnutými na tri uzučké pedále, teda ako keď sedíte v kokpite formuly.
Pre tých, ktorí musia mať aspoň kúsok inovatívnych technológií je v ponukovom liste prípojka na iPod s penovým držiakom. I keď je otázka, koľkokrát si pri jazde obľúbenú muziku pustíte. Ja som to urobil raz v meste, potom už ani raz. Je to zbytočnosť, ktorá tu čaká na zhýralých zákazníkov z luxusných superšportov.
Aj keď sa volant nedá nastavovať, ideálnu pozíciu nachádzam takmer okamžite. Všetko sa rieši posunom sedačky a problém nemám ani ja (175 cm) ani Honza (186 cm). Miesta je tak akurát.
Z jednej strany sa opierate o široký prah, z druhej strany o konzolu riadenia - v tomto prípade veľmi stiesnený pocit, ktorý je ale zároveň veľmi príjemný. Trochu mi to pripomína posed v monoposte nízko nad zemou s nohami natiahnutými na tri uzučké pedále, teda ako keď sedíte v kokpite formuly. Ukážkou jednoduchosti je aj prístrojový štít. A páčky použité zo starých Opelov. Čert to ber.
Všetci zdvíhajú palec dohora, nikto sa na vás nepozerá cez prsty a každý sa chce dozvedieť, čo to máte za auto. Keď niekde zastavíte, ste takmer zakaždým stredobodom pozornosti.
Najdôležitejšie tlačidlo je z hliníka. Je to ovládacie koliesko na ľavej strane od volantu, ktoré má na starosti zmenu svornosti diferenciálu od štyroch do deväť percent. Potom je tu ešte nenápadné tlačidlo na vypnutie stabilizačného systému. Pokiaľ neprší a nemáte obuté sériové poloslicky Yokohama, môžete ho mať pokojne stále vypnutý, lebo miera priľnavosti je skutočne extrémna.
Stojím na pumpe, v ruke držím pištoľ s Naturalom 98. Exige vyžaduje "plnotučný" benzín, ale jeho prevádzka vás nezruinuje. Preplňovaná jednaosmička od Toyoty vie dokonca jazdiť za priemerných osem litrov, keď ide po diaľnici predpísanou sto tridsiatkou.
Prvé pocity z jazdy sú fantastické. Spojenie s autom je dokonalé. Spätná väzba má neopísateľnú intenzitu, samozrejme aj vďaka absencii posilňovača riadenia. Na otočenie volantu treba mať ruky špičkového boxera, spojka zasa vyžaduje ľavú nohu Useina Bolta, ale presne toto som od Lotusu očakával.
Bez komfortu a dravoToto auto prekonáva všetky očakávania, čím rýchlejšie s ním jazdíte, tým ľahšie sa ovláda. Naopak rovno zabudnite na kultivovaný jazdný komfort. V rýchlosti nad 110 km/h je počuť výrazné svišťanie kompresoru a odletujúce kamienky od lepivých pneumatík.
Kto túži po komfortnom Lotuse, musí sa zaujímať o Evoru. Moje prvé metre za volantom Lotusu Exige S 240 mi veľmi pripomínajú motokáru. Keď pustím ruky z volantu, robí sa auto , čo chce. Zatáča a mení smer jazdy podľa nerovností na ceste. Hneď dáva najavo, že potrebuje pevnú ruku, ktorá ho povedie.
Absolútna kontrola situáciePrvý úsek zákrut je konečne tu. Vypínam stabilizačný systém a diferenciál nechávam nastavený na čo najväčšiu svornosť. Ľavou nohou stláčam spojku a radím jednotku. Krásne tuho zapadne, som pripravený ochutnať kategóriu " leightweight" plnými dúškami.
Plyn stláčam na podlahu a púšťam spojku. Odpoveďou je minimálny preklz a maximálny pohyb vpred. Minimálny preklz sprevádza ručička otáčkomeru letiaca až k ôsmim tisícom neuveriteľnou rýchlosťou, ktorú sprevádza zvláštny mechanický zvuk, iný, než na aký som zvyknutý.
Je to tým, že za mojou hlavou je namontovaný kompresor, počujem každý detail toho, ako sa o seba trú jeho ozubené kolesá. Pri preradení si iba odpľuje. Mechanický hluk pokračuje na každú rýchlosť.
Keď som premýšľal nad tým, či by som si ako víkendovku kúpil Radical, KTM X-BOW alebo Lotus, mám po prvej skúsenosti celkom jasno.
Premýšľam, či mám sledovať otáčkomer, rýchlosť alebo cestu. Vyberám si tretiu variantu, ktorá je najbezpečnejšia. Prichádza prvá zatáčka, brzdy, podradenie a zatočenie volantu. Nirvána. Auto ide ako po autodráhe. Všetko, čo chcem urobiť, sa deje.
Mám absolútny prehľad o tom, ako silno tlačím na brzdu, kedy zaklapne preradená rýchlosť a akou silou tlačí zadná pneumatika do asfaltu. Ja tomu hovorím absolútna spätná väzba a len ťažko to moja hlava dokáže vstrebať. Brzdový pedál má presne tú odozvu, ktorú si prajem, volant si vyžaduje toľko sily, koľko dokážem vyvinúť, a to isté chce odo mňa plyn.
Najviac ma ale dostáva priľnavosť v zákrute. Je extrémna a až nepochopiteľná, keď sa pozerám na rýchlomer. A to je hlavná zbraň Lotusu Exige S 240. Nemá brutálny záťah porovnateľný s Ferrari alebo Porsche, ale ľahkosť, s akou sa dokáže prepletať zatáčkami, je neskutočná.
Potrebuje dobrého šoféraAvšak rozhodne to nedáva zadarmo. Pohonná jednotka a celá hmotnosť je pred zadnou nápravou, vpredu toho veľa nie je, a tak záleží na nájazde a prejazde zatáčkou ale tiež na Vašom štýle jazdy. Keď preženiete nájazd bude predok príliš ľahký a nedotáčavý.
Ak správne pracujete s brzdou dlho v nájazde, predok sa pritlačí a ochotne zatáča. V okamihu môžete ísť na plyn a zadok sa príjemne natočí. Čím ďalej idete, tým viac získavate na istote a viac si dovoľujete. Nikdy však nesmiete stratiť pozornosť.
Takmer v každom okamihu musíte nad jazdou premýšľať, pretože sa s Lotusom pohybujete v extrémnych rýchlostiach. Áno, Exige je fantastický, rýchly, ale stačí jeden chybný pohyb a je problém.
Na druhej strane niekoľkokrát som priletel do zatáčky, odľahčil plynový pedál a zadok sa mierne skĺzol. Krútiaci moment ale nie je dostatočný na to, aby poslal Lotus do dlhého driftu. Tu je to predovšetkým o rýchlej čistej stope, ktorá vám dovolí skutočne veľa.
Chcem LotusStačia dva dni za volantom Exige a toto auto milujete na celý život. Je to presne to auto, s ktorým budete rýchlejší ako väčšina majiteľov Porsche alebo Ferrari, okrem toho na ceste pôsobí na ostatných iba pozitívne.
Všetci zdvíhajú palec dohora, nikto sa na vás nepozerá cez prsty a každý sa chce dozvedieť, čo to máte za auto. Keď niekde zastavíte, ste takmer zakaždým stredobodom pozornosti. A najzábavnejšie na tom všetkom je, že zo svojej peňaženky pustíte tretinu toho, čo dáte za Porsche. Nie je to geniálne?
Keď som premýšľal nad tým, či by som si ako víkendovku kúpil Radical, KTM X-BOW alebo Lotus, mám po prvej skúsenosti celkom jasno. Osobne by som si vybral Lotus. A to nielen pre jeho " nízku" cenu a náklady, ale i pre celkom rozmerný batožinový priestor za motorom.
Od teraz môžem hovoriť, že Lotus milujem. Pre jeho jednoduchosť a nízku hmotnosť. Každý vývojár akejkoľvek automobilky na svete by mal ísť na stáž práve k Lotusu.
Autor: Jakub Rejlek, Faster magazine
