DOBŠINÁ. Podobný pozitívny zážitok a emóciu z automobilových pretekov v úlohe diváka som mal naposledy z World Series by Renault na Hungaroringu. Preto si dovolím napísať pár riadkov skôr z pozície osobného zážitku, než z oficiálnych faktov a informácií.
Preteky automobilov do vrchu v Dobšinej zaradené do Majstrovstiev Európy prekonali všetko, čo sa u nás v tejto disciplíne doposiaľ dialo. Prvá vec, ktorá ma ako prichádzajúceho diváka zaujala pred sobotným tréningom už o siedmej ráno, bola trať.
Z každého detailu od zabezpečenia až po informačné tabule bolo zrejmé, že nič sa nerobí na poslednú chvíľu a areál je pripravený.
Boli bez chaosu
Bezpečnostné zóny, chodníky pre divákov, schodíky na lúkach a zábrany zo zjazdárskych tratí použité v nebezpečných úsekoch predviedli podujatie v tom najlepšom európskom formáte. Ako divák som nemal pocit, že som navštívil chaos ale v podstate vzorné podujatie.
Dokonca aj súkromná bezpečnostná služba vedela, kto kde môže a ako koho usmerniť. Pretekári mali v depách okrem elektriny k dispozícii tiež wifi na internetové pripojenie.
Kým 6,8 kilometrová trať patrí medzi najkrajšie v Európe , mesto ako také veľké priestory na usporiadanie pretekov nemá. Na vlastnej koži som však videl, že depá sa dajú urobiť veľmi prehľadne a komfortne aj v uliciach mesta bez gigantického parkoviska.
A to je opäť o organizácii. Dôkazom zvládnutých pretekov bol prvý tréning v hustom daždi. V prvom rade začal na čas a keď niekto havaroval, problém vyriešili rýchlo. Zábavu v daždi rozprúdil Noro Kováčik a skupina drifterov na úvod. Uznanie si zaslúžili majitelia historických motoriek, ktorí v daždi vyšli na kopec a otvorili preteky.
Nasadenie od začiatku
Väčšina pretekárov síce brala tréning ako tréning, avšak aj napriek dažďu a nutnej obozretnosti bol tréning naoko atraktívny. Skrátka keď si dá jazdec prilbu na hlavu... Ak si odmyslíme driftera Kováčika, tak kráľom prvej zákruty v tréningu bol Jozef Béreš junior na Audi, ktoré sa mu podarilo preklopiť dverami napred, a dve tretiny zákruty prešiel rýchlym šmykom.
Zakončil to poriadnou šupou do výfuku pri preradení. Podobný úmysel mal aj Tomáš Srnka Ondrej, ale jeho Mitsubishi išlo v závere prejazdu nosom von, hoci razanciou patril Tomáš k najlepším. Igor Drotár sa dostal najbližšie k zvodidlu v nedotáčavom šmyku, avšak elektronika jeho Fabie WRC zabrala namiesto studených pneumatík a Igor "odišiel" zo zákruty vo veľkom štýle.
Veľké srdce v prvej zákrute ukázala väčšina "relystov" aj na menších autách. Veľmi odvážne Išiel Špavelko, tiež Buffy ale aj Bohuš Finďo. Prejazd Martina Koiša bol naoko veľmi rýchly a Fiesta začala ukazovať potenciál. Za všetko hovorí fakt, že na mokrej trati sa pred Koiša v absolútnom hodnotení dostali len dva monoposty.
Sucho zlepšilo časy a náladu
Sobotné popoludnie s vysýchajúcou traťou dalo nádej divákom na suchšie státie a pretekárom na lepšie časy. To bolo vidieť vo výsledkoch, ktorým dominovali zakryté aj otvorené monoposty. Talian Faggioli len tak, aby sa nepovedalo, v tréningovom tempe prekonal rekord trate o sekundu.
Igora Drotára trápilo, že jeho Fabia WRC ide na dlhej rovinke iba 201 kilometrov za hodinu. V rovnakom mieste trate mal napríklad Jozef Béreš na starom Audi rýchlosť 248 km/h, čo bolo skoro ako placka Faggioliho. Koišova Fiesta tam išla podstatne pomalšie okolo 220 km/h, ale zbierala čas v iných miestach trate. Kráľom sobotnej podkovy bol Tomáš Ondrej a jeho prejazd efektným šmykom.
Samozrejme v tejto disciplíne sa nejazdí na efekt ale na čas, čo je prípad Petra Jureňu. Ten neostal nič dlžný svojej povesti lišiaka a v nedeľných pretekoch zlepšil svoje vlažné tréningové časy o sedem sekúnd a neohrozene vyhral skupinu N.
Koiš ušiel plecháčom
Martin Koiš sa zrejme s novým autom definitívne vzdialil konkurentom z minulého roka, pretože išiel časy hlboko pod tri minúty a neohrozene vyhral medzi plechovými autami. V úvodnej sezóne je to pre nové auto vynikajúci výsledok.
Oku diváka lahodil rýchlou jazdou mladý Tomáš Fusko s Feliciou Kit Car, ktorá ešte pamätá Emila Trinera a Majstrovstvá sveta. V nasledujúcich dňoch prinesieme na auto.sme.sk videá aj onboardy z podujatia, pretože pohyblivé obrázky sú v prípade motoršportu viac.
Z pozície diváka a návštevníka pretekov môžem konštatovať, že Dobšiná patrí do veľkej vrchárskej Európy. Môžu za to vyvážené všetky stránky podujatia vrátane moderátorov a zábavy. Po stránke faktov, zábavy aj aktuálnosti výborne zvládli priestor štartu a prvej zákruty Alex Štefuca a Miro Tavalašek.
V prvom rade majú obaja rozhlasovú prax, v druhom rade žijú motoršportom a navyše Alex aktívne pretekal aj preteká, čiže vie mnohé aj o pocitoch za volantom. Vlado Miklošík bol na komentovanie v cieli sám, ale úplne si vystačil, dokonca mal čas na vsuvky a príbehy minulosti.
Bol moderátorom aj pre pretekársku rodinu aj bežných divákov. Kompletné výsledky aj s novým rekordom trate 2:23,850 nájdete na www.dobsinskykopec.sk
