TEST: Honda Accord sa tlačí do pozornosti

Model strednej triedy má po zmenách tichší motor aj interiér. Zaujme dobrým posedom vodiča a radosťou, ktorú vie dať iba Honda. Výrobca dáva za málo peňazí silný motor a za veľa peňazí silnú výbavu .

Model strednej triedy má po zmenách tichší motor aj interiér. Zaujme dobrým posedom vodiča a radosťou, ktorú vie dať iba Honda. Vyzerá však trochu staromódne a stráca už aj priestorom. Honda dáva za málo peňazí silný motor a za veľa peňazí silnú výbavu.

BRATISLAVA, KOŠICE. Dôvod na test modelu Accord bol asi jediný. Pripomenúť si faceliftom auto, ktoré to tu v strednej triede už nejaký rok brúsi. Čisto teoreticky vzaté Honda Accord Tourer je rozmermi a hlavne objemom batožinového priestoru jemne pod priemerom novej vlny strednej triedy.

Kým jej kufor zaostáva so 406 litra za vyše 500 litrovými monštrami v triede, priestor na sedenie je celkom slušný aj pri rázvore 2705 mm. Aby sme k batožinovému priestoru povedali aj B, je široký a výborne využiteľný, len nižší.

S Accordom Tourer sa nič zásadné neudialo a zmeny by sme mohli jednoducho odpáliť výpočtom nových prvkov a kozmetických korekcií. Vlastne sme si dali otázku, čo ponúka Accord, keď nie je momentálnym hitom v triede a pomerne strohý japonský dizajn už zaváňa zmeškanou módnou vlnou.

Kokpit pre šoféra

Razom si sadnete za volant a všetko je inak. Stará dobrá japonská Honda s úžasným volantom a presným radením je tu. Ak existuje najlepšie miesto na svete, kde má byť radiaca páka, tak Honda ho presne trafila. V tvarovaných a mäkších sedadlách obsedíte v meste aj na dlhej ceste.

Vôňa (pre niekoho smrad) plastov vás vráti do spomienok na všetky pozitívne zážitky s Hondou presne tak, ako keď zacítite vôňu obľúbeného jedla z detstva. Stredový displej je tiež akoby z tých čias a s elektrickým otváraním piatych dverí sa tiež pohádate, ale ak máte istú krvnú skupinu, tak vám Accord príde sexi.

Ciferníky meracích prístrojov majú dobrý vzhľad, premyslené osvetlenie a ako celok pôsobia oproti ostatku interiéru výrazne modernejšie.

Na pohľad je starší a plastovejší než modernejší konkurenti, má prikrátky rázvor, menší kufor a vzadu nízku strechu. Ale napohľad neviditeľnú prácu na odhlučnení cítiť pri jazde po diaľnici. Je to konštrukčne staršie auto, ktoré sa vám po 1200 kilometroch nechce vrátiť.

Vlastne neviete prečo, ale je to tak. Jednoducho Honda právom upozornila, že Accord má svoje miesto pod slnkom, hoci nie na samom výslní.

Chýba mu spodok

Naftový štvorvalec od Hondy má za sebou rôzne obdobia. Keď sa po dlhom čakaní konečne objavil v Accorde predchádzajúcej generácie, padali sme z jeho kultivovaného chodu na zadok. Aj na spotrebu 5,4 si pamätáme akoby to bolo dnes. Vtedy prevratný motor mal posunutú os kľukovky oproti osi piestov a podstatne tenšie steny medzi valcami.

V tej dobe to bol fakt hit. V druhej generácii však prišiel v nejakej hlučnejšej a vláčnejšej forme. Možno aj konkurenti po zanechaní systému čerpadlo tryska stíchli a zosilneli. Popri facelifte Accordu sa konštruktéri zamerali na zníženie vnútorných strát v motore, zľahka ho prekopali a čiastočne mu vrátili stratený lesk. Celkovo odhlučnenie Accordu a vylepšenie aerodynamiky cítiť v kabíne nižším hlukom.

reklama

Kokpit už nedokáže napohľad ohúriť avšak pri posadení za volant áno. Presné DNA Hondy pocítite ako náhle dáte ruky na volant a následne siahnete na radiacu páku. Toto bude šoféra baviť.

Jediné, čo motoru pri záplave konkurenčných dieselov a prepĺňaných benzínov chýba, je lepší ťah pod 2000 otáčkami. Nad touto hranicou je Accord doslova divý, ale zišlo by sa mu zlepšenie na začiatku.

Dnes je bežné, že motory zvládajú posúvanie v meste na 1700 otáčkach. Accord Tourer pri nich nefunguje, a preto mu viac sedí jazda mimo mesta.

Pri posúvaní sa hore dole, častom štartovaní a v meste bude na palubnom počítači dlhodobo svietiť údaj 7,2 litra. Na cestách prvej triedy to obyčajne zbehlo na 5,6 litra avšak za vyše 1200 kilometrov v teste sme auto vrátili so spotrebou 6,8 litra na sto kilometrov.

reklama

Na centrálny ovládač sa dá zvyknúť a má to svoju logiku ale dnes už poznáme modernejšie systémy. Navyše za túto cenu by už autu pristala navigácia.

No čo, aspoň sme si užili zábavné šoférovanie vo výbornom kokpite. Podvozok patrí medzi mäkšie a skôr dáva v zákrute najavo, že sa blíži limit. Trochu sa nakloní, akoby auto kľaklo.

Má to svoje plus v komforte a Tourer nevytrasie posádku ako niektoré športovo ladené kombi. Nevieme, aké cesty majú v Japonsku, ale Accord naladili dobre na tie naše slovenské.

Výborný ťah

Honda urobila v porovnaní s konkurenciou dobrú vec a ponúka všetky motory, vrátane silnejšej verzie testovaného diesela aj v najzákladnejšej výbave S. Čiže, kto chce priestranné auto s výkonným motorom a kašle na výbavu, dostane to. Konkurenti často volia stratégiu, aby aj najmenší motor mohol mať najvyššiu výbavu. Honda opačne ponúka aj najsilnejší motor s najnižšou výbavou.

reklama

To je možno jeden z dôvodov, prečo siahnuť po osvedčenom Accorde a nie novších konkurentoch. Navyše Honda pri facelifte dobehla stratu v ponuke dnes populárnych systémov stráženia mŕtveho uhla a automatického prepínania diaľkových svetiel, ktoré je v ponuke Bi HID svetlometmi.

Jazda s Accordom Tourer baví. Na vlnách našich nekvalitných ciest sa karoséria rada pohojdá ale tento neduh vyvažuje príkladným komfortom podvozka. Skrátka Accord Tourer nevytriasa tak ako novší konkurenti.

To sú však prvky určené pre vyššiu výbavu. Ak potrebujete k motoru aj štandard výbavy pre strednú triedu, musíte siahnuť po testovanej verzii Elegance za 31150 eur. Ťahať to výbavou vyššie sa veľmi neoplatí, lebo navigácia je aj pri najvyššom stupni vybavenia za príplatok 1600 eur. Akurát vo verzii Elegance nie je navigácia k dispozícii.

reklama

Honda mala vo svojich modeloch vždy niečo, prečo ich dokážete mať v obľube a dokážete si ich kúpiť aj vtedy, ak nie sú momentálnym hitom sezóny. Accordu to ostalo aj po facelifte a keď si sadnete za volant, tak spoznáte asi jediný hlavný argument, prečo si ho kúpiť. Lebo vám bude za volantom dobre.

Kupujem - nekupujem

Accord je v mojich očiach šoférske auto, teda také, ktoré šoféra baví. Osobne by som potreboval ostrejší nástup do zákruty a ešte strmšie riadenie. Aj lepšie zobúdzanie motora v nižších otáčkach by mu pristalo. Pri pomyselnom rozhliadaní sa v strednej triede mám dve autá, ktoré by som chcel v danej cenovej hladine viac. Čiže nekupujem, ale Accord mám v srdci.
Rasťo Chvála