BRATISLAVA. Kolega mi poslal link na dve videá jednej a tej istej udalosti z rely Rzeszow. Tiež ide o výborný príklad toho, čo všetko dokáže jazdecké umenie. Vo svete automobilových súťaží sa slovom "krízovka" označuje situácia, kedy sa auto na chvíľu vymklo spod kontroly, ale napokon všetko dobre skončilo.
Keď sa piloti rely stretávajú v servise, alebo pred časovou kontrolou, často rozprávajú o krízovkách, ktoré práve prežili. Sú to vlastne vyhrotené a nebezpečné situácie v rely, ktoré nekončia haváriou.
Mal som nenormálnu krízovku
Krízovka je tým väčšia, čím beznádejnejší stav sa podarilo pilotovi zvrátiť a zachrániť situáciu. Mnoho krízoviek, kedy sa vodičovi v rely aute ešte zrýchli tep, divák navonok za nebezpečné ani nepovažuje, avšak vodič vie, že auto na chvíľu stratilo požadovaný brzdný účinok alebo smerovú stabilitu.
Pretekár za volantom je prvý, ktorý svojimi zmyslami spozoruje neblahý stav a okamžite situáciu rieši. Základným predpokladom zvládnutia krízovky je rýchla a správna reakcia.
Niekedy nestačí jedna, ale treba mať chladnú hlavu až do konca diania. Pozrite sa však na udalosti, ktoré aj zvonku vyzerajú strašne.
Treba aj šťastie
Samozrejme zlá reakcia stačí aj jedna, avšak keď nasledujú správne za sebou a posádka má šťastie, môže to dopadnúť ako v prípade tohto Mitsubishi Evo IX, ktoré šoféroval Istvan Petho na nedávno skončenej rely Rajd Rzeszowski.
Nakoľko som jazdil na tratiach rely v okolí mesta Rzeszow na rovnakom aute a viem aké sú náročné za sucha, mám celkom jasnú predstavu, čo sa musí diať, keď zaprší na hladký asfalt a pribudne vyťahaný štrk z vnútra zákruty.
Istvan Petho prešiel niekoľko zákrut úplne v poriadku a relatívne opatrne (hoci kamera často klame), vchádzal aj do ostrej pravej.
Tam však netrafil vyčistenú stopu a zadok jeho Mitsubishi Evo IX sa dostal na štrk. Toto je presne povrch, na ktorom intermediálne alebo mokré pneumatiky držia celkom fajn, ale keď sa dostanú mimo vyčistenej stopy, nemá samotná priľnavosť ďaleko od poľadovice.
Ide o situáciu, keď sa zadok nezačne šmýkať, on jednoducho odstrelí preč, najmä ak predok ostane v relatívne dobrej stope.
Trocha teórie nezaškodí
Teraz budem teoretizovať ako diskutéri na okraji trate alebo pri internete, ale v hlave si prehrávam, čo a ako urobiť v danom momente. Takmer každý by zvládol dať rýchlu kontru volantom, ale tá tu nestačí. Vytlačená spojka už nič nerieši a brzda by poslala posádku medzi stromy bokom alebo zadkom.
Istvan sa zrejme spoľahol na ľahký plyn a vo videu dokonca počuť ťah motora aj vtedy, keď sa zadok šúcha po priekope. Predpokladám, že Mitsubishi malo navolený program na mokrý šmykľavý povrch, takže aktívny diferenciál v tejto situácii určite dáva viac na predok a pomáha sa ťahať von.
Pri jazde po dvoch kolesách István impulzívne a už len čisto reflexívne koriguje auto volantom a Mitsubishi padá na štyri kolesá. Povedzme, že do tejto chvíle mal István v Evo IX chladnú hlavu ale aj nesmiernu dávku šťastia.
V priekope nebol peň, strom, veľká skala, pätník alebo niečo, čo by auto zaprelo a prehodilo úplne na strechu. Po mokrej zemi a tráve rýchlosť trochu klesla a auto vyletelo na cestu. Povedzme, že ak vodič nezabrzdil , ale pridal a dobre korigoval volantom na dvoch kolesách, všetko navôkol mu pomohlo, aby padol na štyri. Od tej chvíle ostalo všetko už len na jeho rukách.
Ako sa trafil do ľavej zákruty
Po jazde priekopou a na dvoch kolesách by asi väčšina od šťastia stlačila brzdu pri dopade na štyri, aby sa to konečne zastavilo. Akurát v tej rýchlosti by auto vyletelo na zablokovaných kolesách von zo zákruty do lesa alebo pri stlačenej spojke predkom do vnútra oblúku a tiež do lesa.
Istvan zrovnal Mitsubishi v ľavej zákrute aj napriek tomu, že išlo do zákruty viac dverami, než predkom. Presne tento moment dokazuje obrovskú zručnosť vodiča.
Pripomenulo mi to situáciu spred niekoľkých rokov, keď taliansky jazdec Gigi Galli premenil krízovú situáciu na presný nájazd do zákruty. Brilantný zásah Istvána Petho na rely Rzeszow dokazuje, ako dôležité sú reakcie šoféra pre zvládnutie situácie.
Treba aj trénovať
Už len tréning krízových situácií v centre bezpečnej jazdy dá prvý podnet k tomu, aby šofér nestratil hlavu, ak auto stratí priľnavosť. Pre úplnosť však musím dodať, že aby bola situácia "krízovka" zvládnuteľná, môže ísť iba o veľmi jemné prekročenie hranice priľnavosti.
Teda ak by bol István - teraz si vymyslím - prešiel zákrutou v poriadku rýchlosťou 85 km/h, tak stačilo možno 87 km/h na to, aby zažil, čo sme videli na videu. V 90 km/h by už nebola šanca vrátiť dianie späť.
Inak povedané, ak v daždi vojdete do ostrej zákruty 65 km/h a na hladkom asfalte zvládnu vaše ošúchané pneumatiky len 55 km/h, tak potom tomu nepomôže ani Istvan Petho, a to je pán jazdec. Navyše na rozdiel od rely v reálnej premávke idú v protismere autá.
