Čo na to hovoria odborníci?
iceberg: "Počuli ste o psychologickom teste s ľuďmi, že ak pozerajú na stereotypné fotografie starých ľudí, tak sa pohybujú pomalšie z bodu A do bodu B, ako keď sa naopak pozerajú na stereotypné fotografie mladých a aktívnych ľudí?
Zaujímalo by ma, či by sa to dalo využiť aj na cestách. Povedzme na úseku, ktorý by bol jednoducho merateľný, dali by na neho pár billboardov prvej kategórie a sledovala by sa priemerná rýchlosť ľudí, a o niečo neskôr na ten istý úsek by sa osadili billboardy s fotografiami druhej kategórie.
Teoreticky by to mohlo podprahovo viesť k tomu, aby ľudia jazdili pomalšie, no netuším, či by to aj reálne fungovalo v praxi v autách. Pri tom teste s ľuďmi, chodcami, to fungovalo. Myslíte si, že je takéto niečo zrealizovateľné?"
Máte otázky z dopravných predpisov? Neviete vyriešiť križovatku? Nemáte sa koho spýtať na cesty, premávku, dopravné alebo technické kontroly, pokuty, pohonné látky?
Spýtajte sa v Poradni alebo píšte na magazin@natankuj.sk
V súčasnosti na rýchlosť vodičov vplýva ich strach z pokút v prípade prekročenia povolenej rýchlosti, prípadne strach z rizík vyplývajúcej z rýchlej jazdy. Dnes teda nie reklamné pútače ale dopravné predpisy a potreba vodiča určujú výslednú rýchlosť vozidla.
Viacerí psychológovia a odborníci na dopravu nám poskytli svoj pohľad k spomínanému výskumu. Môžu obrazy starých či mladých ľudí vplývať na to, ako rýchlo pôjdu vodiči?
Krása človeka ovplyvňuje, no na rýchlosť vozidla nemá vplyv
Daniela Čechová, psychologička Adlerovskej psychoterapeutickej spoločnosti, nám napísala: "Z jednej publikácie z vývinovej psychológie si pamätám výskum, ktorý potvrdil, že 3-mesačné bábätká sa signifikantne dlhšie pozerali na krásnych ľudí (krása bola definovaná súmernosťou tváre), ako na nepekných ľudí. Takže na tom niečo bude."
Psychológ Igor Brezina, kolega Daniely Čechovej, si myslí, že výsledky spomínaného experimentu nemajú žiadnu opodstatnenosť a sú podľa neho nekontrolovateľné.
"Tento nápad vidím ako nereálny. Rýchlosť auta je podmienená podstatne výraznejšími premennými," uviedol Brezina. Podľa neho na rýchlosť auto vplýva agresivita vodiča, typ auta a s tým súvisiace časté "predvádzanie sa", vek vodiča, reálny časový stres, vyčerpanosť a následná neobjektívnosť v sledovaní svojho výkonu a teda aj rýchlosti. K tomu podľa psychológa treba pridať veľké množstvo osobnostných premenných.
Reklamné pútače odpútavajú pozornosť vodiča
Karol Kleinmann, dopravný psychológ z pracoviska dopravnej psychológie Salvus považuje za nesprávne odpútavať pozornosť vodiča žiadnymi nadštandardnými značkami, tabuľami alebo informáciami.
"Vodič dokáže za 0,1 sekundy spracovať asi 4 informácie potrebné k riadeniu motorového vozidla pri rýchlosti 50 km/h. Pri rýchlosti 90 km/h sú to iba 2 informácie," vysvetlil Kleinmann.
Uvádzaný výskum podľa Kleinmanna iba dokazuje, že dynamické situácie zvyšujú akčnú pohotovosť človeka. Zvyšujeme sa mu tlak, tepová frekvencia a zvýšene sa môžu aktivovať i niektoré žľazy s vnútornou sekréciou. "Tým sa môžu meniť vodičove emócie a môže dôjsť k menej kontrolovanej jazde," doplnil psychológ.
Billbordy podľa Kleinmanna nepatria na cesty, nech už je ich obsah akýkoľvek. "Reklamné pútače pri cestách sú v okolitých štátoch zakázané a označujú sa ako tichí zabijaci," dodal. Súhlasí s ním aj Štefan Machciník z Výskumného ústavu dopravného.
Minister vnútra, Robert Kaliňák doplnil, že pri vedení vozidla, by sa mal vodič plne sústrediť na cestnú premávku a nie si všímať billboardy. Okrem toho zažartoval: "Avšak vidím priestor napríklad na jednotlivých stranách priechodov pre chodcov, ktorý by chodcov motivoval prejsť ho rýchlejšie, v prípade použitia atraktívnych billboardov."
Kto určí atraktívnosť?
Machciník si myslí, že najprv by sa musel dokázať vplyv atraktívnych a neatraktívnych billboardov na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky. Potom by sa dalo odporúčať umiestňovať v blízkosti ciest len billboardy so škaredými ľuďmi.
"Problém nastáva podľa môjho názoru práve v tomto bode, pretože atraktívnosť je hlavne subjektívna záležitosť a len veľmi ťažko sa definuje všeobecnými pravidlami," upozornil Machciník.
Zároveň tiež vidí problém v odpútavaní pozornosti vodičov. "Pokiaľ zahraničná štúdia zistila vplyv na rýchlosť chôdze u chodcov, muselo dôjsť k vizuálnemu kontaktu, čo je v prípade vodičov nežiaduce pre bezpečnosť."
Napriek tomu považuje námet čitateľa za zaujímavý podnet pre realizáciu základného výskumu.
Máte otázky z dopravných predpisov? Neviete vyriešiť križovatku? Nemáte sa koho spýtať na cesty, premávku, dopravné alebo technické kontroly, pokuty, pohonné látky?
Spýtajte sa v Poradni alebo píšte na magazin@natankuj.sk
