V areáli Snowland vo Valčianskej doline bolo viac kačíc, ako niekde pri vode.
BRATISLAVA. Počas uplynulého víkendu sa uskutočnil už 13. Medzinárodný zraz Citroënov 2CV, ktorý organizoval slovenský 2CV klub, tentoraz v areáli Snowland vo Valčianskej doline pri Martine.
Napriek nepriaznivým predpovediam počasia sa na zraze zúčastnilo viac ako 30 vozidiel 2CV, ľudovo nazývaných aj kačice. Účastníci stretnutia mohli okrem Slovenských vozidiel vidieť autá našich Českých susedov, z Maďarska, Rakúska, Poľska ale i Kanady.
Popularita naučila kačku lietať
Citroën 2CV, auto so zaujímavou históriou, známe aj z mnohých francúzskych filmov, vzbudzovalo pozornosť nie len pri prejazdoch v okolí Martina, Valčianskej doliny a Cesty SNP ale aj v Košťanoch. Tu sa kolóna kačíc zastavila aj u vášnivého zberateľa veteránov značky Citroën - p. Remeníka, kde boli vystavené aj ďalšie historicky známe a zaujímavé modely z dielne Andrého Citroëna.
Najstarším vozidlom bol Citroën 5HP z roku 1922, Citroën AC4 z roku 1929 a Citroën 11CV z roku 1954. Bolo však možné vidieť aj slávny “Fantomasov” DS, či výkonný Citroën SM, ktorý vznikol v spolupráci s Maseratti. Vidieť bolo možné aj Citroën na pláž a voľný čas s názvom Mehari, ale aj praotec všetkých dodávok Citroën HY, Citroën GS no i auto roka Citroën CX.
Trochu histórie nezaškodí
Citroen 2CV, ľudovo prezývaný Kačica, Baba alebo kačičky (podľa jeho mäkkého pruženia, ktoré sa nakláňalo v zákrute zo strany na stranu), ale i slimák, bolo francúzske auto produkované Francúzskou značkou Citroën v rokoch 1948 – 1990.
Prvé funkčné prototypy boli vyrobené roku 1939. Väčšina z nich bola zničená, aby sa nedostala do rúk Nemcom. Tieto vozidlá boli osadené malým motorom s objemom 375 cm3.
Pôvodná požiadavka znela, aby vozidlo uviezlo štyroch vidiečanov v drevákoch so slamenými klobúkmi na hlave a vrece zemiakov cez zorané pole na trh, rýchlosťou 60 km/h bez toho, aby sa nerozbilo ani jediné vajce vezené v aute.
Sériovo vyrábaný Citroën 2CV bol verejne predstavený na autosalóne v Paríži roku 1948 . O voz bol obrovský záujem, záujemcovia naň museli čakať až 2 roky. Rýchlomer bol pôvodne pod jedným rohom čelného skla a súčasne slúžil aj na ovládanie stieračov. Až od roku 1961 sa presunul a stierače získali svoje vlastné elektromotory. V tomto roku sa tiež objavil palivomer. Do tej doby na zistenie slúžila meracie tyčinka.
Celkovo bolo vyrobených cez 5 miliónov kusov. Oficiálne bola výroba ukončená v roku 1990.
