Batérie, ceny a tak trochu aj politika brzdia rozvoj elektromobilov

Elektromobily sú drahé a zvyčajne malé. A majú krátky dojazd. Dobíjacích staníc nie je veľa. Nabíjanie často trvá niekoľko hodín. Elektromobilita napriek tomu napreduje.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - TASR)

Elektromobily sú drahé a zvyčajne malé. A majú krátky dojazd. Dobíjacích staníc nie je veľa. Nabíjanie často trvá niekoľko hodín. Napriek tomu vidia mnohí v elektromobilite veľký význam.

Japonci, Estónci či Rakúšania sa tejto téme venujú. Aj na Slovensku sa o elektromobilite diskutuje. Dokonca tu postavili niekoľko dobíjacích staníc. A testujú aj autá na elektriku.

V rozhovore s Petrom Ševce, projektovým manažérom projektu VIBRATe zo spoločnosti Západoslovenská energetika, sme sa dozvedeli informácie z testovania elektromobilov, kedy má zmysel mať takéto vozidlo, o fungovaní nabíjacích staníc, o batériách pre autá na elektrinu, ...

V článku nájdete aj tieto témy (kliknutím na názov sa dostanete na začiatok témy):

Elektromobilita je drahá, najmä pre batérie

Má elektromobilita zmysel?

Ono (smiech), s touto otázkou sa borím každý deň. Podľa mňa má. Nechcem hovoriť všeobecne, že sa nám míňa ropa a že jej máme obmedzené množstvo. Myslíte si ale, že mestá tak ako teraz fungujú, sú v poriadku? Že je tu hluk a exhaláty? Podľa mňa to nie je v poriadku. Ale mestá tak fungujú posledných 100 rokov, odkedy využívame spaľovacie motory. Samozrejme to v niečom pomohlo, ale asi je čas na nejakú zmenu.

Peter Ševce
Vyštudoval v roku 2005 medzinárodné vzťahy a diplomaciu v Banskej Bystrici, energetike sa začal venovať už počas štúdia.

Pracoval pre Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru na medzinárodných projektoch.

V spoločnosti E.ON Slovensko pôsobí od roku 2009 na oddelení rozvoja spoločnosti. Venuje sa rozvoju elektromobility a spolupráci s akademickou obcou na viacerých energeticky zameraných projektoch.
BF4_r.jpg

Je ten čas teraz? Je to správny čas? Nejdeme na to skoro alebo rýchlo?

Ideme na to rýchlo. V podstate, elektromobilita nie je hotový koncept, aj keď sa prezentuje, že je. Ešte veľa vecí nefunguje. Veľa vecí, ktoré musíte odskúšať.

Keď sa spýtate len na nabíjacie cykly batérie, koľko ich vydržia, odpoveď je do 2000. Ale to je čo? Nabitie batérie z 0 na 100 percent alebo každé naťuknutie o 1 kWh dobitej elektriny? Výrobca vám to jasne nepovie a to sú veci, ktoré treba odskúšať. Okrem toho treba ľudí päť-šesť rokov učiť autá na elektrický pohon využívať. Musíme zistiť, či nabíjacia infraštruktúra je spoľahlivá a či funguje keď ju potrebujete.

My sme zvyknutí na súčasné autá, na klasický motor a čerpaciu stanicu, že to funguje ako lusk. Automaticky sa na to spoliehame, ako keby sme na to mali právo. Ale to tak nie je, aj to sa nejak muselo vyvinúť. Aj elektromobilita sa vyvíja.

Takže aj vývoj hybridných vozidiel, poprípade drahé elektromobily v predaji, sú len testom, či bude elektrika ako pohon fungovať? Či to nie je nejaká slepá vývojová cesta?

Je to skúšanie. Elektrické auto sa skladá z elektromotora a zásobníka elektrickej energie, ktorým je batéria. Elektromotor je známa vec, tam nie je čo riešiť. Problém je batéria.

V súčasnosti využívané batérie majú malú hustotu energie, nie ako liter benzínu. Preto majú autá taký malý dojazd. Sú drahé, a stále sa hľadá nejaká optimálna kombinácia chemických prvkov, ktoré by dokázali zvýšiť hustotu energie v batérii a ktoré by ten dojazd predlžovali za súčasného znižovania investičných nákladov výroby a prevádzky batérií.

Pritom, problém uskladnenia elektriny sa rieši odkedy elektrinu využívame. Preto sa hľadá niečo, čo uskladní energiu elektrickú spoľahlivo, efektívne, bezpečne, flexibilne a bez strát. Nie je dôležité, či to bude nasadené v aute alebo niekde v podzemí, v pivnici. Pokiaľ nenastane takáto technologická zmena, dovtedy bude elektromobilita taká ... Baviť sa o tom, či má elektrické vozidlo dojazd 130 alebo 160 km, je ako keď sa hluchý a slepý rozprávajú, kto je na tom horšie.

Okrem toho mám pocit, že elektromobilita je drahá v porovnaní so súčasnými autami, na benzín či na naftu. Aj keď teda benzíny aj naftu tankujeme takmer najdrahšie v histórii.

Áno. Náklady na kúpu áut sú asi trojnásobné. V prípade čistých elektrických. V prípade hybridov je ten pomer podobný. Áno, je to drahé. Je to extrémne drahé. Ale to hovoríme o dnešku.

Kde nabiť elektromobil? Doma alebo na dobíjacej stanici?

Ďalšiu nevýhodu, ktorú vidím, je nedostatočná sieť dobíjacích staníc.

Postaviť sieť nabíjacích staníc je oveľa ľahšie aj s celou logikou v pozadí (platby, správa staníc), ako vyvinúť koncepty elektrických áut s dostatočným dojazdom a rozumnou cenou.

Čo viem o projektoch na celom svete, skladajú sa z dvoch častí. Prvou je auto na elektrinu a potom je všetko to ostatné. A to všetko ostatné je oveľa viac dostupné, jednoduchšie na inštaláciu. Nabíjacia stanica je v podstate rozvádzač. Ak je na jednosmerný prúd, je tam menič, istenie a podobne. To všetko už máme, stačí to dať dohromady a naviazať na to infraštruktúru na zber dát, platby a tak ďalej.

Problém je na strane áut. Najprv ich musí byť viac. Musia mať slušný dojazd a slušnú cenu. Všetko ostatné potom príde veľmi rýchlo . Keby sme postavili najprv stanice, tak sa tam aj tak nebude nič nabíjať. Stanice sú tam, kde sú potrebné, nie tam tam, kde ich chcete mať.

Podobný problém má na Slovensku aj CNG (stlačený zemný plyn ako pohonná látka). Na jednej strane je málo čerpacích staníc, na ktorých sa dá CNG natankovať, na druhej strane je ale nedostatok áut, ktoré by na takéto palivo mohli fungovať.

Je tu rozdiel. Každé auto na elektrinu disponuje minimálnym štandardom na dobíjanie, bežnú zástrčku, ktorú má každý doma. Problém majú ľudia, ktorí bývajú v bytových domoch, ale ten, kto má garáž, dokáže si auto nabiť cez noc a nepotrebuje k tomu žiadnu infraštruktúru naviac. Možno sú potrebné drobné zásahy, aby kábel spĺňal isté bezpečnostné parametre, aby nebol z roku pána 50, aby vám nevyhorela doma celá elektroinštalácia. Ale to sú oproti plničkám na CNG úplne zanedbateľné náklady. Každý, kto si v súčastnosti kúpi elektroauto a má garáž, tak ho vie nabiť.

To znamená, že sa k autu predáva nejaká súprava na nabíjanie, alebo stačí len predlžovačka?

Ideálna je súprava na nabíjanie. Je ale ťažké ju od ľudí vyžadovať automaticky. Z technicko-bezpečnostného hľadiska sa to však odporúča. Každá nabíjacia stanička obsahuje istič, ochranu. Keby sa niečo stalo, nabíjanie sa vypne. Nechať kvôli jej absencii zničiť drahé auto je škoda.

IMG_2029.jpg

Spomínali ste ale pred chvíľou, že týmto smerom sa koncept nabíjania áut asi nebude uberať. Budú si ľudia nabíjať auto doma, alebo budú jazdiť k elektrostaniciam, ktoré budu rozmiestnené tak, ako čerpacie stanice na benzín a naftu?

Podľa mňa to bude kombinácia. Ten, kto bude mať garáž alebo parkovacie miesto vo firme, bude môcť nabíjať doma alebo v práci. Všetci ostatní budú chodiť na pumpu, dobijú si auto a odídu preč.

Je tu aj ďalší koncept - vymeniteľné batérie. Jedna automobilka už má autá, ktoré sú prispôsobené na výmenu batéríi. Tento koncept je ale ešte len v začiatkoch, aj keď jednu stanicu na výmenu batéríi nedávno otvorili v Bratislave.

Neverím, že budú krajiny, ktoré budú mať iba jeden systém, pretože musia ponúkať riešenia pre všetky spôsoby. Každý si bude môcť vybrať podľa toho, ako funguje, ako žije, či má firemné parkovisko, alebo parkuje len tak niekde, alebo či to auto využíva iba na víkendy a cez týždeň chodí v MHD.

Elektrina je lacná, auto sa ale nabíja dlho

Hovorili sme o tom, že elektromobilita je v podstate drahá, najmä pre batérie. Čo samotné nabíjanie?

Tam to vychádza dobre. Povedať ale jedno číslo, koľko vás stojí 100 km, nie je veľmi šťastné. V prípade bežných áut na klasické palivo nie je veľký rozdiel v spotrebe medzi zimou a letom. V prípade elektrických áut je ten rozdiel citeľný. Máme to potvrdené z testovania.

Napríklad, v letných mesiacoch pri teplote okolo 25 stupňov, máme spotrebu okolo 12 kWh. V zime nám to vychádzalo nad dvadsať. Február bol najhorší.

Priemerne nám to vychádza okolo 2 eur na 100km. Platí ale, že v zime viac, v lete menej. Ale to je taká férová cena, čo vieme povedať. So súčasnými tarifami, so súčasnými batériami a v našich poveternostných podmienkach.

Dá sa niečo povedať o samotných nabíjacích staniciach? Nedávno bola prezentovaná prvá rýchlonabíjacia stanica na Slovensku. Našiel som však aj informácie, že na Slovensku už boli aj predtým otvorené nabíjacie stanice. Tie ale nie sú „rýchlo“. Aký je medzi nimi rozdiel?

Otvorená bola už aj prvá výmenníková. Ale to sú naši kamaráti.

Rozdiel je v tom, aký výkon nabíjacia stanica má. Keď začneme tým úplne najjednoduchším, u bežnej zástrčky, teoreticky to vychádza na 3,7 kW. Reálne je to okolo 3,3 kW. Keď tým výkonom nabíjate jednu hodinu, tak dostanete objem dodanej práce 3,3 kWh. Pre porovnanie, moja žehlička má výkon 2,2 kW, teda za hodinu žehlenia spáli 2,2 kWh, pokiaľ ide naplno.

Batéria s kapacitou 16 kWh sa nabíja približne 6 hodín (z 0 na 100%). Bavíme sa teda rádovo v hodinách.

S rastom výkonu staníc sú nabíjacie výkony vyššie. Adekvátne k tomu sa znižuje čas nabíjania. Na druhej strane auto na to musí byť prispôsobené. Nie všetky autá zvládnu byť nabíjané výkonmi 22 kW alebo 43 kW.

Takže, základom je bežná zástrčka, domáce nabíjanie. Potom sú stanice odstupňované podľa výkonu na 11, 22, 43 kW. My sme otvorili nedávno stanicu s výkonom 50 kW. Jedinečná je v tom, že má najväčší výkon, nabíja jednosmerným prúdom a auto nabije na 80% za 20 minút.

A tých zvyšných 20%?

Pri zvyšných dvadsiatich percentách úraduje fyzika. Keď nabijete batériu na 80%, tak už má taký silný vnútorný odpor, že prúd začne prudko klesať a tých zvyšných 20% sa nabíja asi ďalšiu hodinu. Stanica vtedy nabíja, akoby ste mali auto pripojené k bežnej domácej zástrčke.

Princíp rýchlonabíjacej stanice nie je ten, že tam budete mať auto nabité na 100%, ale na tých 80 za 20 minút. V podstate vám to pre mestský pohyb stačí.

02.JPG

Elektromobilita ako politicko-ekonomická hra

Tým, že sa venujete elektromobilite, musíte mať prehľad aj o tom, ako sa elektromobilita vyvíja vo svete.

O niektorých krajinách sa dá hovoriť ako o šampiónoch. Jednoznačne tam vedie Japonsko. Hybridné vozidlo je tam najpredávanejšie za posledný rok. Čo sa týka elektrických áut, tiež ich tam bežne vidieť a majú k dispozícii aj sieť rýchlonabíjacích staníc. V priemere každých 50 km tam nájdete jednu stanicu.

Pre nás v súčasnosti najdostupnejšie elektrické autá pochádzajú z Japonska. Preto aj rýchlonabíjacia stanica, akú sme otvorili v Bratislave, má konektor podľa japonského štandardu CHAdeMO (skratka pre CHArge de MOve, poznámka redaktora).

Európsky výrobcovia áut s elektrickou trakciou sa zjednotili a vyvíjajú vlastný štandard - Combo, ktorý v októbri štandardizačná autorita SAE vyhlásila za hotový. Kombinuje v sebe nabíjanie jednosmerným a striedavým prúdom, avšak na uvedenie áut s týmto konektorom musíme počkať až do budúceho roku.

To je brzda v Európe, prečo tu nie je väčšia sieť staníc a aj viac elektroáut na cestách.

Kto by sa v súčasnosti rozhodol stavať rýchlonabíjacie stanice a investovať do staníc, musí brať, čo je. A to je Japonský štandard. Lenže do roka a do dňa prídu na trh európske autá. Napríklad Volkswagen, BMW, Audi, ktoré budú mať iný konektor. A tá infraštruktúra je drahá. Čiže sa teraz neoplatí masívne investovať do staníc pre elektrické autá, pretože stále máme dualizmus v zásuvkách.

Výnimkou je Estónsko, kde realizujú národný projekt financovaný z prostriedkov EÚ a tam stavajú prvú národnú sieť rýchlonabíjacích staníc, samozrejme podľa japonského štandardu. Predajom CO2 kreditov japonskej spoločnosti Mitsubishi získali viac ako 500 elektrických Mitsubishi iMiEV.

To znamená, že v Európe ako keby sa riešila skôr politicko-ekonomická záležitosť, keďže tu máme veľa automobiliek?

Je to svojim spôsobom kartelová hra.

Napriek tomu sa dá očakávať, že už možno v krátkom čase nastane skok v rozvoji elektromobility aj v našom regióne. Myslíte si, že k tomu naozaj dôjde aj v našej krajine, keďže autá sú stále veľmi drahé? Má to pre našinca zmysel mať takéto vozidlo? Lebo fakt je, že ten dojazd nie je bohviečo.

Môj otec mi povedal, že staviam dom od strechy (smiech). Má pravdu. Veď v Bratislave ani električka na hlavnú vlakovú stanicu už nechodí ...

Nemôžem čakať od ľudí, od fyzických osôb, že si budú teraz kupovať autá na elektrický pohon. Skôr tu vidím priestor pre firmy, ktoré majú flotily vozidiel. Takéto firmy vedia vozidlo efektívne využiť a rozdeliť si vysoké vstupné náklady.

Kto jazdí veľa, ak jazdí mesto a blízke okolie, tak pre neho by elektromobil mohol mať zmysel. Aj keď asi nedocieli po štyroch rokoch lepšiu prevádzku u elektrického auta ako u benzínového.

Prečo?

Kvôli vstupným nákladom na kúpu auta. Tie vstupné náklady musia klesnúť. Potom sa dostaneme aj k tomu, že keď sa najazdí vyslovene desiatky tisíc kilometrov ročne, tak sa to začne vracať.

V súčasnosti je elektromobil stále tak drahý, že jeho návratnosť je problém. Hľadáme spôsoby, aj sa bavíme s lízingovými spoločnosťami, aj s dealermi, ako spraviť auto po štyroch rokoch ekonomicky výhodné.

03.jpg

Môžu elektromobily konkurovať bežným autám?

Je to asi tým, že elektromobily nie sú nejak veľmi rozšírené?

Elektromobily nemajú reálnu komerčnú cenu. Cena tých, ktoré sú v predaji, nie je vytvorená na základe konkurencie. Pre vozidlách na klasický pohon máte konkurenciu a musíte sa snažiť aj pomocou rôznych výhod, zliav. Elektromobily dostali cenovku s nejakou cenou a nie som si istý, či automobilky presne vedia, ako vznikla.

To znie, ako keby sa pri tvorbe cien elektromobilov neprihliadalo na náklady.

Do cien elektromobilov samozrejme premietli vývoj, napríklad batérií a riadiacich systémov, ktoré sú finančne náročné. Len si to podľa mňa zlíznu najmä tie autá, ktoré sú teraz prvé v predaji.

Každé auto, ktoré príde na trh, by malo byť cenovo konkurencieschopné. Musíme asi počkať ešte rok - dva, nech ich príde viac a nech množstvo áut zatlačí na ich cenu. To sa ale nestane primárne v strednej Európe, nestane sa to na Slovensku.

Začne sa to na trhoch, ktoré majú environmentálne silnejšie povedomie, ako máme my. To znamená Británia, Holandsko, Švédsko. Tam sa začne tvoriť cena, ktorá sa potom preleje aj ďalej. K nám sa to potom dostane s oneskorením.

Elektromobily sú stále len vozidlá, len na iný druh pohonu. Drahé elektroautá nemôžu konkurovať s nižšími kvalitatívnymi parametrami zavedeným vozidlám na benzín a naftu.

Je pravda, že sa stále ešte len čaká na niekoho, kto by prišiel s elektromobilom, ktorý je cenovo konkurencieschopný. V momente, ako by sa taký objavil a cena za 100 km jazdy by zostala zhruba na tej úrovni ako teraz, ľady sa prelomia a elektromobily začnú byť zaujímavé.

Vkladajú sa nádeje do Tesly, aj keď oni sa orientujú na prémiové autá. Ale už sú vízie, že prídu s autami, ktoré majú dobrý dojazd, ktoré budú viac rodinné, budú lacnejšie a budú vyzerať ako normálne autá (pozn. redaktora: viac o elektromobile s dojazdom cca 500 km v článku Elektrický sedan Tesla Model S mieri do Európy).

Možno to však bude klasická automobilka, nájde nejaký biznis model a povie že: „Hm tak dám oproti bežným elektrickým autám polovičnú cenu.“ A vyhrali.

Na Slovensku testujú 7 elektromobilov

Testované autá
Citroen C-Zero
01.jpg

MOTOR

Typ:
Synchrónny elektromotor s permanentnými magnetmi
Palivo: Elektrická energia
Typ palivových článkov: Litium-ion
Napätie: 330 V
Množstvo uchovávanej energie: 16 kWh (80 x 50 Ah)
Maximálny výkon v kW: 47
Maximálny krútiaci moment v Nm pri ot/min: 180/0 – 2000
Polomer zatáčania 4,5

PODVOZOK / PNEUMATIKY
Poháňaná náprava: Predná
Pneumatiky vpredu: 145/65 R15
Pneumatiky vzadu: 175/55 R15

ROZMERY (v mm)
Dĺžka: 3480
Šírka (bez spät. zrkadiel): 1475
Výška 1600
Rázvor 2550

HMOTNOSTI (v kg)

Pohotovostná hmotnosť: 1110
Užitočné zaťaženie: 340
Celková hmotnosť: 1450
Maximálna hmotnosť prívesu: 0

OBJEMY

Objem batožinového priestoru (v dm3): 166
Počet miest: 4

VÝKON

Maximálna rýchlosť: 130 km/h
zrýchlenie 400m pevný štart: 19,9 s
zrýchlenie 1000m pevný štart: 36,9 s
zrýchlenie z 0 na 100 km/h: 15 s

SPOTREBA A EMISIE

Emisie CO2: 0
Dojazd (v km): 130
Doba nabíjania – normálne
nabíjanie (220V – 16A): 6 – 7 hodín
Doba nabíjania – zrýchlené
nabíjanie na 80 % kapacity
(400V – 125A): 30 minút

Testovali ste elektroautá od začiatku roku. Aké máte výsledky?

Na jednej strane absolútne pozitívne: neboli nejaké kolízie, všetci prežili (smiech). Hlavne sme ale chceli zistiť, ako ľudia reagujú na elektromobily. Aby na nich nejazdili iba nadšenci, ale aby jazdili bežní ľudia. A nech nám potom povedia, že fajn, dobre, zle atď.

A čo povedali?

Takých 90% reakcií je pozitívnych. Tých 10% negatívnych, ale všetci upozornia na dojazd. Nestačí im to. Treba si ale uvedomiť, že žiadnym autom nevyhoviete všetkým. Testované elektromobily, tým že sú malé, robil problémy aj vzrastom väčším ľuďom.

Spokojní sú s prevádzkou. Nemali sme našťastie problém, pri ktorom by sa dostali do situácie, že sú vybití a ostali niekde trčať. A aj vo februári, kedy bola veľká zima. To bola celkom dobrá zaťažkávajúca skúška. V lete na elektromobiloch jazdili oveľa viac ako v zime.

Rozdiely medzi rakúskymi a slovenskými vodičmi tiež nie sú markantné. Oni jazdia viac, pretože Viedeň je geograficky väčšie mesto.

Aby sme to doplnili, autá ste testovali v dvoch regiónoch. Vo Viedni a v Bratislave.

Presne tak, projekt stále prebieha. Každé auto má vlastnú nabíjaciu stanicu v garáži. Tam, kde má vyhradené miesto. Testovali sme takto spoľahlivosť nabíjania doma, či tam treba urobiť nejaký zásah alebo nie. Tam je absolútna spokojnosť.

Teraz vieme, koľko elektrickej energie spotrebovali testované autá.

A čo praktické skúsenosti s testovaním elektromobilov? Je ich tuším až 16.

Áno, 16 v rámci celého projektu. V Bratislave 5, zvyšok vo Viedni. A keď zarátame naše dve firemné autá, tak pribudnú ďalší dvaja.

Jediný problém je dojazd. Musíte si ho sledovať. Musíte si povedať, že áno, je zima, je február, je mínus 17 vonku. A že do Malaciek a naspäť to za týchto podmienok ešte zvládnem. Keď je leto, a chcete ísť do Malaciek a naspäť, tak je to bez problémov. Ešte môžete ísť aj do Pezinku a naspäť.

Ten, čo s takýmito autami jazdí, si zvykne na to, že dojazd je limitujúci. No a tým, že na Slovensku infraštruktúra nie je taká, že aj v regiónoch by ste si elektromobil vedeli dobiť, musíte si cestu naplánovať o to starostlivejšie. Toto sa však týka pohybu mimo mesta, pretože v meste, aj keď sa to nezdá, ľudia najazdia oveľa menej kilometrov, ako si v skutočnosti myslia. A teda dojazd nie je potrebné tak intenzívne sledovať.

Vlastne aj kvôli tomu sme vyhlásili výzvu, aby sa hlásili záujemcovia, ktorí by chceli u seba spraviť dobíjaciu stanicu. Aby sa vytvorila sieť. A aby si vlastníci elektromobilov mohli povedať, napríklad ... že poďme do Smoleníc na víkend, ostanú tam v penzióne alebo si dajú obed, nabijú si auto. A vrátia sa naspäť. Detaily ešte doťahujeme.

Ako budovať sieť dobíjacích staníc a komfort elektromobilov

Niečo ako doplnkový zdroj príjmu pre podnikateľov, ktorí by sieť pomohli vybudovať?

Objem elektriny, ktorý sa do auta dodá napríklad za hodinu počas obeda, alebo cez noc, je veľmi malý. Skôr uvažujeme tak, že by šlo o doplnkovú službu k existujúcim. To znamená, že ak mám elektrické auto a mám na výber zo štyroch penziónov a iba jeden z nich má nabíjanie, tak pôjdem práve k tomuto. A to tam už zostaneme, ja neviem, na večeru, prespím tam a podobne.

Ale toto príde asi až po štandardizovaní európskeho trhu a zásuviek.

Tam by stačila bežná domová zástrčka. Tie ktoré vyhovujú, budú označené, že sú vyhovujúce a tie ktoré nie, tak sa navrhne riešenie, ako mať z nevyhovujúcej vyhovujúcu.

To, že či to bude mať nejaký efekt, že teraz tu zrazu bude jazdiť kopec elektromobilov, to už je iná vec. Ale čakať že niekto pre nás spraví sieť, to je čakanie na Godota, to nemusí nikdy prísť. Najlepšie je byť proaktívny, aj keď to ľudia na začiatku považujú za volovinu.

Predpokladám, že elektrické vozidlá, aspoň tie súčasné, nie sú nejak komfortne vybavené. Aspoň nie tak, ako sú ľudia zvyknutí pri benzínových a naftových vozidlách. Nebude to popri batérii ďalšia bariéra na rozšírenie elektromobilov na cestách? Zriecť sa napríklad vyhrievania sedadiel vodiča alebo automatickej klimatizácie alebo niečoho, čo spotrebováva relatívne veľa elektrickej energie, nebude jednoduché.

Pre mužov je vyhrievanie sedadiel nebezpečné. Tohto by som sa ja celkom vzdal (smiech).

Naše autá majú vyhrievanie volantu. Je to podľa mňa nezmysel, Ani neviete poriadne, na čo to je. Do elektrických áut to podľa mňa nepatrí. A ani do bežných áut. Veď sme stále lenivší ...

Lenže pri lenivosti človeka hrozí, že si elektromobily bez komfortných prvkov budú ťažšie hľadať záujemcov.

Myslím, že tu ten problém nebude. Elektromobil poskytuje komfort bežného auta. Má to ale vplyv na batériu. Rýchlejšie sa vybije. Na druhej strane, sú možnosti, ako to odbúrať.

Jedna automobilka ponúka agregát, ktorý je zodpovedný len za vykurovanie v zimných mesiacoch a ktorý na to využíva benzín. Odbremení to batériu a eliminuje pokles v dojazde počas zimy za súčasného zachovania komfortu. Je to dôkaz, že invencií sa medze nekladú.

Elektromobilita a spotrebné dane

Čo si myslíte o spotrebných daniach na palivá v súvislosti so zavádzaním elektromobility? Smernica predpisuje minimálne dane z pohonných látok. Myslím si, že ak elektromobilita bude znižovať množstvo predaného benzínu a nafty, štáty to pocítia a Európska únia globálne pristúpi k zvyšovaniu daní z elektrickej energie. Teraz je elektrina lacná ako pohonná látka. Spotrebná daň s ňou ale dokáže urobiť divy.

No jasne, že to spravia vlády. Určite vymyslia spôsob ako zinkasovať elektrické autá.

Štát Washington v USA zaviedol paušálnu daň vo výške 100 dolárov ročne za elektrické auto. Je to kompenzácia ušlého zisku na daniach z klasických palív. Je to jedna z možností.

Existujú aj návrhy na špeciálne zdanenie elektrickej energie určenej na pohon. Ale to by asi musela mať každá nabíjacia stanica vlastný elektromer, ktorý vyčlení spotrebu na auto. Lebo zaťažovať spotrebnou danou aj chladničky a vysávače nie je riešenie. Musela by sa teda nejaká elektrina vyčleniť na pohon áut.

Viem si ale predstaviť kutilov, ktorí prídu s metrom kábla, s ceruzkou a papierom, nakreslia si plán, vypnú poistky a poprepájajú to a zrazu si budú dobíjať auto elektrinou, na ktorú mala ísť chladnička. (smiech)

Áno, viem si to na Slovensku predstaviť veľmi živo.

Aj v Čechách. (smiech) Takého Dána to ani nenapadne.

Elektromobil je dnes najmä o imidži

04.jpgKeby ste si mali kúpiť elektrické vozidlo, bolo by to teraz, alebo by ste počkali?

Ja osobne by som počkal. Som typ vodiča, ktorý na víkendy chodí na kopce, či je to v lete alebo v zime. V meste nejazdím veľa a každý víkend potrebujem prejsť aspoň 300 km. A ďalších 300 naspäť. Pre takýchto ľudí to ešte nie je.

Ale počkal by som aj vtedy, ak by som bol mestský typ a nejazdil mimo mesta.

Kvôli obmedzeniam o ktorých sme hovorili.

Áno. My sa teraz bavíme aj o elektromobiloch a ľuďoch alebo firmách, ktorí majú tieto autá, ako o úplných pionieroch. Je seriózne povedať, že elektromobilita nie je masová vec, že sa oplatí ešte počkať. A hľadajú sa typy zákazníkov, pre ktorých začne byť e-mobilita zaujímavá ako prvá.

Je to imidžovka?

Do veľkej miery áno. Lenže na pozadí tej imidžovky sa tvoria koncepty. Hráme sa s modelmi, rozmýľame, ako napasovať infraštruktúru tak, aby vyhovovala. Zároveň musíme mať na mysli stabilitu distribučnej siete, jej vyváženosť, aby sme ju vysokým počtom áut na určitom území nepreťažili.

Keď raz príde šťuka na trhu elektromobilov a zrazu tu nebude 20 áut ale 300 a začne to rásť, tak už bude neskoro, keď potom začneme rozmýšľať, ako tým autám ponúknuť servis. Takže o to tu ide. V podstate mať priestor na rozmýšľanie.

Keď to robia na západ od nás, tak prečo by sme to nemohli robiť aj my. Samozrejme nesmieme pritom zabúdať používať zdravý rozum.

Napríklad, v Rakúsku sa dali dokopy tri ministerstvá a prizvali do pracovnej skupiny aj zástupcov firiem a univerzít. Už dva roky sa venujú téme elektromobility, rozmýšľajú, aký pozitívny význam to bude mať pre krajinu - vplyv na emisie a hluk v mestách, na exportné odvetvia, zamestnanosť. Vedia, že čo doma vymyslia, to potom môžu exportovať ďalej.

Vypracovali materiál, ktorý bol v júni dokonca schválený vládou, vzatý na vedomie. Je to takých 20 strán a 70 odporúčaní, čo treba robiť.

Zisťovali napríklad, do akej miery by to bol pre krajinu ekonomický alebo hospodársky šok, keby prešiel nejaký podiel áut na elektrický pohon. Aký by to malo vplyv na zamestnanosť. Majú tam motorárne, majú tam dodávateľov pre automobilky a tak ďalej. A tie čísla im skrátka vyšli úplne v pohode, pretože existujúce závody, ktoré vyrábajú pre bežné autá, by vyrábali aj ďalej, no už pre elektrické.

Takto to berie rakúska vláda. Ako je to so Slovenskom?

Na Slovensku sme založili asociáciu firiem (SEVA), ktoré sa elektromobilite chcú venovať. Koncom októbra sa pod záštitou Ministerstva hospodárstva zišla nezávislá platforma pre e-mobilitu.

Princíp je podobný ako v Rakúsku - že tam budú zástupcovia firiem, akadémií, univerzít, subdodávateľov, energetici, výrobcovia automobilov, softvéru, elektromotážne firmy a podobne. A spoločne sa zamyslieť, aký potenciál má elektromobilita pre Slovensko, vytipovať oblasti, v ktorých máme šancu byť aktívni, pozrieť sa na e-mobilitu aj zo širšieho pohľadu integrácie s elektrickými sieťami A podľa toho nastaviť stratégiu a poctivo ju následne plniť.

Najčítanejšie na SME Auto


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  2. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  3. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  4. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  5. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  6. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  7. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  8. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  10. Ukončil si 1.stupeň vysokoškolského štúdia a chceš pokračovať?
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 12 013
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 552
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 7 553
  4. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 6 260
  5. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 922
  6. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 737
  7. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 5 397
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 299
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 3 566
  10. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 3 115

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Jeden za všetkých, všetci za jedného. Čo má Kaliňák s tromi mušketiermi

Dom, v ktorom býva minister vnútra Robert Kaliňák, je pomenovaný podľa Aramisa z Troch mušketierov. Susedmi sú Athos a Porthos.

PRIMÁR

S vekom lekára môže stúpať aj počet úmrtí pacientov

Lekárom nad šesťdesiat úmrtnosť pacientov stúpla.

Neprehliadnite tiež

Bratislavský VW up! dostane športovú verziu GTI

So 115 konskými silami má byť poctou pôvodnému Golfu GTI.

Ako cestovať autom do Chorvátska?

Najpohodlnejšia cesta je cez Maďarsko, najrýchlejšia cez Rakúsko.