Figeľ a Počiatek sa dohadujú, kto môže za zabudnutý plán obnovy ciest.
BRATISLAVA. Asfalt sa rozpadáva, na cestách sú jamy, krajnice sú zničené. Slovenská správa ciest pýta desiatky miliónov eur na cesty I. triedy. Varuje, že inak bude až 70 percent z nich o päť rokov v nevyhovujúcom stave.
Cesty I. triedy tvoria asi pätinu našich ciest, vedú medzi väčšími mestami a sú najdôležitejšie po diaľniciach a rýchlostných cestách. Jedna spája napríklad Prešov a Košice, ďalšia Bratislavu s Komárnom.
Správa ciest pýta v programe opráv do roku 2017 aspoň 162 miliónov, ideálne až 323 miliónov eur. Ministerstvo dopravy tvrdí, že na to nemá, sľubuje rokovania.
Rok obnovy stroskotal
Slovenská „Route 66“, ktorá má vyše 170 kilometrov a vedie od Šiah až po Pusté Pole pri Vernári, sa zrejme tak skoro nestane vzorom pre ostatné cesty I. triedy, ako to sľuboval exminister dopravy Ján Figeľ (KDH). Vlani ju otváral spanilou jazdou na motorke.
K rozsiahlej obnove týchto ciest tento rok napriek jeho plánom neprišlo. Ich povrch sa len ďalej ničí.
Figeľ vlani tvrdil, že v roku 2012 štát obnoví 570 kilometrov ciest I. triedy. „Všetko toto si Slovensko môže dovoliť kombináciou financií zo štátneho rozpočtu a eurofondov,“ vravel v decembri minulého roka.
„Pán Figeľ v tejto oblasti neurobil nič preto, aby zmenil dlhodobo nepriaznivý stav na cestách I. triedy,“ oponuje hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
Výdavky použité na opravu a údržbu týchto ciest Európska komisia podľa ministerstva neprepláca cez eurofondy, ako sa nádejal Figeľ.
Predseda KDH cez svojho hovorcu zasa odkazuje, že súčasné vedenie ministerstva len nevie zohnať peniaze. Návodom na eurofondy má byť to, že cesty označia za bezpečnostné riziko.
Chybu podľa Figeľovho hovorcu Martina Krajčoviča urobil súčasný minister Ján Počiatek (Smer) zrušením tendrov na obnovu ciest.
Hovorca Zastúpenia Európskej komisie u nás Andrej Králik tvrdí, že eurofondy sa dajú použiť len na modernizáciu alebo výstavbu týchto ciest.
Inde peniaze nevidia
Dĺžka ciest prvej triedy presahuje 3300 kilometrov.
Z nich je vyše 1400 kilometrov v nevyhovujúcom stave a viac ako 160 kilometrov, teda asi päť percent, v havarijnom. O ich opravu a údržbu sa stará Slovenská správa ciest (SSC).
Najhoršia situácia je na cestách I. triedy v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji, kde je v zlom stave vyše 60 percent z nich.
Nebezpečných je aj 59 mostov na týchto cestách.
„Od roku 2000 súhrnný podiel úsekov v nevyhovujúcom až havarijnom stave stúpol až dvaapolnásobne,“ píše štátna správa ciest. Ideálne by podľa nej na opravy malo ísť 323 miliónov eur.
„Ministerstvo a správa ciest dnes nemajú dostatočný objem zdrojov, aby sa mohli opraviť všetky cesty, ktoré to potrebujú,“ povedal hovorca ministerstva Kóňa. Sľubuje, že v nasledujúcich rokoch budú „intenzívnejšie rokovať“ o financovaní opráv.
Za zlý stav ciest môžu aj preťažené kamióny a to, že ich štát stále dostatočne nekontroluje, zhodli sa dopravní analytici Jozef Drahovský a Ľubomír Palčák.
