Marek Slobodník je takmer na konci svojej expedície, na ktorú osedlal Jawu. Hoci mi vypovedala službu rozeta, pomoc sa vždy nájde. Vyľudnené okolie sopky veští dobrodružstvo, no život je niekedy bezpečnejší, ako akčný film.
SANTIAGO. Pozdravujem na Slovensko! Akurát sa plavíme z mestečka Quellon (ktoré sa nachádza na konci panamerikánskej diaľnici) na Carreteru Austral, vraj najkrajšiu cestu Južnej Ameriky a samozrejme offroadovú. Všetci už spia, no mne sa po troch kávach nechce, tak si vravím že napíšem ďalší článok.
Zmokol som.... zmokol som cestou zo Santiaga ako myš. Na tom by nebolo nič zaujímavé, ale trošku ma to nahnevalo, lebo vraj v tomto meste prší 4 krát do roka...a k tomu všetkému zisťujem, že po trojhodinovom lejaku som zmokol zbytočne, lebo Tomek - člen poľskej výpravy nás navigoval na juh, no my chceme ísť na západ do mesta Valparaiso. Takže sa viac menej vraciame a smerujeme na západ.
Valpariso je zaujímavé a veľmi pekné prístavné mesto Santiaga. Niekedy asi veľmi bohaté s množstvom lanoviek, ktoré prepravovalo ľudí popri strmých uličkách mesta. Tam zisťujem že moja rozeta je už úplne v háji. Chýba na nej sedem zubov a náhradnú samozrejme nemám. Ale opäť mám šťastie.
Našiel som super obchod s náhradnými dielmi na motorky. Kupujem rozetu na dáku 125-ku Yamahu a tam mi zároveň poradia dobrého sústružníka a zvárača. Na druhý deň mám novú rozetu a vyzerá super! V noci má byť koniec sveta a tak kempujeme pri tabuli TSUNAMI HAZARD ZONE.
 | Koniec sveta neprišiel....začínam mať problém.... Rozeta bola príliš drahá, letenku spať do Európy na termín 31.12. nestíhame a jediný ďalší voľný termín letu je až na 28.1. S tým som nepočítal! Okrem toho, že ma frajerka asi už zabije tak sa mi končia aj peniaze. Našťastie ma opäť ako tak zachránili tí, čo mi už pomohli neraz a tak sa musím poďakovať najmä vlastnému ocovi, Martinovi Zimanovi (chlapíkovi ktorý bol na Mongol Really) a Erike Pagačovej. Smerujeme na juh po Panamerikane. Na jednej z benzíniek pijeme kávu a čítame resp. pozeráme si obrázky v novinách. Až tu zrazu sopka. Sopka ktorá má na 90% vybuchnúť. Dediny v jej okolí sú evakuované. A iba 100 km od nás smerom na východ!!! Ideme TAM! Domov píšem vianočnú sms v znení: „ideme pozrieť sopku, ktorá ide vybuchnúť. Asi nebudem mať signál ozvem sa zajtra.“ |
Takže vianočný deň trávime jazdením po neskutočnom offroade, v daždi smerom k sopke. Pred cieľom 30 km sa ale vzdávame. Máme pred sebou kopec, ktorý autá nevedia zdolať a k tomu všetkému sa začína stmievať. Stále prší, no našťastie sme stretli človeka v dedine ktorá je takmer celá evakuovaná a ten nám dovolil prespať v miestnej škole. Robíme si vianočné hotdogy a popíjame škatuľové víno. Ráno som si daroval nové čisté ponožky najedol sa čerešní a vraciame sa spať na diaľnicu. Nemá význam ísť ďalej k sopke. Aj tak stále prší a všade sú mraky, takže by ju ani nebolo vidieť - čo je škoda.
Pokračujeme smerom na juh. Krajina sa mení a je tu podstatne väčšia zima. Vyzerá to tu ako u nás v máji. Ale nič extra zaujímavé na diaľnici nevidím. Jediné čo som si všimol je to, že tu veľa ľudí jazdí MotoCross. Samé motocrossové motorky a trate. Tak by som si zajazdil! Countrycross a enduro to je jedna z mojich najvačšich záľub! Vlastne všetko čo na motorke viem je kvôli mojej bývalej Kawasaki KX. A keďže som už ďakoval tak sa môžem opäť poďakovať Peťovi Balážovi, že ma dačo na tej motorke naučil za tie roky.
Dostávame sa na koniec Panamerikánskej diaľnice. Ďalej už nepokračuje žiadna cesta a tak sa ponáhľame do prístavu. Loď jazdí iba raz za týždeň. Iba vo štvrtok o pol noci, takže máme už len tri hodiny, aby sme všetko vybavili.
S pozdravom a šťastný nový rok prajem všetkým. Marek Slobodník.
Autor: Marek Slobodník
