V Honde Civic nepoznať, že ide o deviatu generáciu

BRATISLAVA, ZELTWEG. So zatvorenými očami by som dokázal rozoznať, že šoférujem Hondu Civic, akurát neviem, či by som rozpoznal, že ide o deviatu generáciu.

S otvorenými očami to ide už ľahšie, pretože kokpit sa predsa len zmenil, nevyzerá tak pestro ako v minulej generácii a štartovanie je konečne buď kľúčom alebo tlačidlom, a nie kombinácia oboch ako pred tým.

Horizontálne vrstvený kokpit má také svoje čaro, že Civicu uveríte a máte pocit, že takto to má byť. Zabudnete, že konkurencia máva väčší displej kamery na cúvanie alebo viac miesta nad hlavou.

Kompaktnú Hondu buď na začiatku prijmete takú, aká je aj s cenami, alebo začnete porovnávať a potom výsledok nedáva zmysel.

Názory na kokpit sa rôznia, avšak táto koncepcia má svoje čaro a zmysel. Hlavne po prvom kilometri jazdy vodič vie, v čom sedí a to je správne. DNA Honda ostalo zachované a pocit z riadenia nezmenený.

Nový Civic je oproti novým konkurentom v triede ťažší, drahší a nemá mnoho prvkov vo vybavení, ktoré sa dnes začali nosiť.

Presne pre ľudí, ktorí nechcú nosiť to čo iní, vznikla deviata generácia postavená s drobnými vylepšeniami oproti minulej.

V pozícii užívateľov netuctového kompaktného auta sme sa vybrali na automobilové preteky na rakúsky A1 Ring. Po úvodnej rozcvičke v meste, čakala na Civic dlhá cesta a na nás pozorovanie, aké to auto je.

V Honde Civic nepoznať, že ide o deviatu generáciu (3 fotografie)

Odvezie veľa

Pri nakladaní batožiny sa Civic javí ako jedno z najobjemnejších kompaktných áut a skutočne má limity podstatne ďalej než konkurencia a bude vyhovovať užívateľom, ktorí potrebujú voziť plný kufor. Aj vyklápanie sedadiel s označením Magic Seat má niečo do seba.

Podľa skúseností tretieho cestujúceho v našom tíme, vzadu je príjemné sedenie ale pre neexistujúci priestor medzi podlahou a prednými sedadlami málo miesta na chodidlá.

Pohodlie predných sedadiel nemožno napádať a pri hodnotení dojmov z jazdy nesmieme zabudnúť na vyšší hluk v diaľničnom tempe.

Objem batožinového priestoru je automobilkou vyčíslený na 477 litrov a jeho dominantou je hĺbka. Na pomery triedy je batožinový priestor naozaj slušný a možno trochu ukrojil aj z miesta na sedenie vzadu.

Jednak posádka počuje ako sa kolesá odvaľujú po ceste a tiež rozozná každý kamienok pod blatníkom, čo je nezmenená charakteristická črta vozidiel Civic. Diaľničné tempo odhalilo ešte jednu klasickú črtu dobrej starej školy.

Objem robí svoje

V spleti motorov s nízkym objemom, ktoré sa už aj u naftových verzií v tejto triede pohybujú okolo 1,6 litra je štvorvalec 2,2 i-DTEC skutočným exotickým kúskom. Nechá o sebe vedieť pri naštartovaní, ale po tom stíchne.

Čím ide auto rýchlejšie, tým sa 2,2 litrový agregát lepšie cíti a chutí mu zrýchlenie. Popri tých nových malých a dokonalých motoroch je táto klasika príjemnou spomienkou a zároveň reálne dobrým motorom, ktorému nechýba objem ani sila.

Nie je 110 kW ako 110 kW, pretože kilowatty z 2,2 litrového diesela v Honde sú poctivé a pri rýchlom tempe na diaľnici spotreba príliš nestúpa a udrží sa na 5,4 l/100km.

Spotreba na druhej strane zasa nevie klesnúť tak dole, ako pri malých motoroch, avšak výkyvy sú menšie.

Honda Civic ponúka vlastný systém manipulácie so zadnými sedadlami. Patentované Magic Seat predstavujú riešenie, ako do auta dostať veľké predmety. Svojim spôsobom to môže čiastočne suplovať niektoré funkcie kombi.

Motor urobil svoju prácu poctivo a hoci dvíha pohotovostnú hmotnosť Civicu na dnes už neštandardné čísla, stále má čo povedať. Hlavne jazdí s rezervou a to môže byť aj z dlhodobého hľadiska dôležité.

Päťdesiatlitrová nádrž mu bohato stačí, lebo keď chce, bez problémov jazdí pri spotrebe 4,6 litra na 100 kilometrov.

Ostal vo vlastnej triede

Podvozok Civicu nemá maniere úplne odfiltrovaných šasi, ktoré robia falošnú bariéru medzi šoférom a cestou. Kompaktná Honda sprostredkuje z cesty do kabíny úplne všetko a aj to, čo by nemusela, pretože priečne nerovnosti a drobné záplaty na cestách netreba vždy počítať.

V Honde Civic nepoznať, že ide o deviatu generáciu (5 fotografií)

Na obranu auta vyzdvihujem riadenie, ktoré je stále pomerne priame a vie dať šoférovi dobrý pocit z vedenia vozidla. Honda Civic si po rokoch zachováva svoje črty a ostáva sama sebou, čo môže istej skupine motoristov imponovať a vtedy prestanú porovnávať s konkurenciou.

Táto svojská generácia už iná nebude, ale pri tej ďalšej by Honda nemusela ostať len sama sebou a povoliť uzdu kopírovaniu dobrých vecí od konkurencie.

Dnešným modelom, jeho cenami, hmotnosťou a štýlom osloví asi len úzku skupinu ľudí. O to väčšiu radosť má však ten, komu Civic brnkne po strune.

Kupujem - nekupujem

Honda si udržala svoj štýl aj smer, čo je v dnešných časoch ozaj veľmi cenné. Pre mňa je medzigeneračný skok v porovnaní s konkurenciou malý, preto nekupujem.

Rasťo Chvála

Honda Civic 2,2 i-DTEC