BREZNO. Dlhodobo testovaný Peugeot 208 má na konte 16307 km a v zime zvýšenú spotrebu na 5,1 litra. Ranné ohrievanie v studenej doline a kratšie jazdy na vyslovene zasneženej ceste zdvihli za posledných 5000 kilometrov jesenný priemer 4,8 na 5,1 litra na 100 km.
Teraz po dlhodobom sledovaní vieme, že 1,6 e-HDi vie v lete a v zmiešaných podmienkach jazdiť so spotrebou 4,4 až 4,6 litra nafty a v zime potrebuje o pol litra viac.
Štartuje expresne
Auto pomerne rýchlo kúri a diesel po kratučkom žhavení bleskovo štartuje, akoby mu stačilo sotva pol otáčky na naskočenie. Motory HDi zvykli na testovacích autách a pri mínus 15 stupňoch urobiť také dve otáčky "ooouuuooouuu" a až tak naskočili.
Palubná elektronika však minimálne dovolí využívať štart-stop systém, z čoho vyplýva, že teplo do interiéru sa dostane rýchlo, ale motor potrebuje na ohriate čas.
Aby systém vypínania pri státí začal reagovať, treba prejsť aspoň 15 kilometrov. Vtedy cítiť aj to, akoby motor dostal druhý dych. Palubný počítač neklame a prehľadne spracováva údaje o prevádzke auta, vrátane počítania minút s vypnutým motorom.
Okruh pre radosť
Ešte pred napísaním tohto dielu dlhodobého testu sme absolvovali náš tradičný okruh z Brezna na Telgárt, potom do Popradu a cez Čertovicu späť do Brezna.
Spotreba cestou do Telgártu nestúpla cez 4,8 litra a presne odrážala štýl pokojnej ale nie otravnej jazdy. Kľukaté a prázdne sobotné cesty trochu nabádali k svižnej jazde, takže spotreba išla hore spolu s presvedčením, že nová koncepcia posedu a celého interiéru má niečo do seba.
Štandardne mäkký a bežný Peugeot 208 má s malým volantom čaro automobilovej hračky motokárového typu. Cestou cez ostré zákruty Vernára vyniklo dobré naladenie trakčnej kontroly a výborná trakcia prednej nápravy. Elektronika zbytočne nezadusí motor a hlavne vnútorné predné koleso je v zákrute poctivo tlačené k ceste.
Do Popradu sme sa prepracovali cez Spišské Bystré a priebežná spotreba bola 5,4 litra. Diaľnicou do Liptovského Hrádku klesla a po Čertovici bola v Brezne 5,1 l/100 km.
Nerovnosti nevyhladí
Peugeot 208 má v sebe zvláštny dar, že aj napriek dlhším dráham radiacej páky a mäkkému charakteru riadenia si vie získať. Možno je to nový a zároveň jednoduchý koncept sedenia, ale s autom sa veľmi dobre jazdí. Akoby bol šofér naozaj v motokáre alebo akoby bytostne spätý s cestou, čím nadobúda dojem, že je tu pánom.
Možno práve ženám vyhovuje ten pocit, že vec na štyroch kolesách úplne ovládli. V tomto prípade je tu auto pre šoféra a nie šofér pre auto.
Spojenie s cestou je až tak bytostné, že každú nerovnosť pocítite. Zadná náprava typicky francúzsky zhrmoce na nerovnostiach alebo na ujazdenom snehu.
Na stabilitu to nemá vplyv, skôr naopak ale také zatrasenie zadku je zvláštne. Príde nám to tak, akoby tlmiče boli športovo tvrdé a pružiny komfortne mäkké s inou charakteristikou. Senzibilný zadok šoféra si musí na tento prejav zvykať.
Aký pán, taký interiér
Testovacia verzia má komplet čierny interiér s príjemne mäkkými sedadlami a pre bežné použitie slušným bočným vedením. Plasty okolo stredového tunela a pri ručnej brzde pôsobia lacno a nie všetky dielce lícujú tak, ako by sme si predstavovali.
Máme dojem, že prístrojový doska a stredová konzola sú akoby o triedu vyššie s úplne iným vypracovaním. Celkovo na interiéri veľmi vidieť, aký je gazda. Ak na auto vyslovene kašle, tak prach, vlasy a otery veľmi vidieť.
Na druhej strane všetky tie plasty sa perfektne čista a po krátkom sobotnom upratovaní vyzerá Peugeot 208, akoby prišiel z výrobnej linky. Vo fotografiách prinášame pohľad na jednotlivé detaily a skúsenosti s ich praktickým využívaním. Zamerali sme sa na ovládanie jednotlivých prvkov.
