Na Slovensku nenájdete veľa ciest, ktoré by mali povrch pokrytý namiesto asfaltu betónom. Mnohí si pri predstave betónovej cesty predstavia českú diaľnicu D1. Jazda po nej nie je veľmi príjemná.
Niektorí poznajú staré "betónky" medzi Sencom a Sládkovičovom a medzi Bratislavou a Dunajskou Stredou. Podobne ako na českej D1-ke, aj tieto cesty dokážu preveriť tlmiče každého auta.
Nové cesty s betónovým povrchom od asfaltu nerozoznáte
Peter Robl zo Zväzu výrobcov cementu vysvetlil, že tieto cesty boli postavené pred niekoľkými desiatkami rokov starými technológiami. Jazda po nových betónových cestách prinášajú podľa neho úplne iný zážitok.
Ak jazdíte cez tunel Sitina, alebo po Rakúskej diaľnici medzi hraničným priechodom pri Bratislave a diaľničným ťahom medzi Viedňou a Budapešťou, vaše vozidlo ide po betóne. To, že nejdete po asfalte, ani nezbadáte.
"Česká D1-ka je robená starou technológiou. Stavali ju v 70-tych rokoch minulého storočia. Betónové priečky sa spájali iba priečne. Medzi betónové dosky sa vkladajú elementy, ktoré ich spájajú a nedovoľujú im, aby vyskočila jedna nad druhú. Ale nespájali sa pozdĺžne, čo sa dnes robí bežne. Podložie pod betónom samozrejme nejakým spôsobom pracuje a pokiaľ dve dosky nie sú spojené, jedna môže vplyvom podložia klesnúť, ďalšia zostane v pôvodnej výške a tak vzniká efekt „drncania“," vysvetlil Robl.
Na betónových cestách nehrozí aquaplaning
Betónové vozovky sú pre vodiča bezpečnejšie, myslí si Robl. Majú svetlejší povrch ako asfalt a je na nich lepšia viditeľnosť v noci a za dažďa.
"Cez deň nie je tmavý asfalt problém. No v noci, ak ešte začne pršať, naozaj ťažko na ceste čokoľvek vidieť. Jazdíte akoby po takom tmavom vankúši," povedal Robl.
Cesty s betónovým povrchom majú podľa Robla lepšiu rovinatosť, takže sa tam nevyskytuje problém aquaplaningu. Dokonca majú nižší valivý odpor, takže prispievajú k zníženiu spotreby paliva.
Jazda na betóne šetrí pohonné látky
Valivý odpor je závislý od tuhosti povrchu. "Predstavte si, že jazdíte v pudingu alebo v piesku, tam je valivý odpor veľmi vysoký. Čím je povrch tvrdší, tým je valivý odpor menší. A asfalt je mäkší ako betón. Úspory na palive pri nákladnej doprave sa pohybuje medzi 5 až 10 percentami. Je to významné aj z hľadiska emisií CO2," upozornil Robl.
Povrchu betónových ciest sa upravuje tak, aby sa zlepšili brzdné vlastnosti vozidiel. Najviac používanou metódou je vymývania kameniva. Vrchná vrstva betónu sa vymýva ešte predtým, než sa nechá zatvrdnúť.
Jazdí sa teda v podstate po štrku. To ale vodič nevidí. Štrk vystupuje nad povrch len niekoľko milimetrov. To ale stačí na to, aby autá dokázali na vozovke bezpečne brzdiť.
Životnosť sa pohybuje v desiatkach rokov
Betónové vozovky majú podľa Robla veľmi dlhú životnosť. Upozornil, že bežne sú v prevádzke vozovky s cementobetónovým povrchom aj 40 rokov a za ten čas na nich bola urobená jedna generálna oprava.
Väčšinou sa len musia sanovať spoje betónových platní. Samotný povrch ale býva v zásade väčšinou v poriadku.
Preto sa cementobetónové povrchy oplatia najmä na miestach s vysokou intenzitou dopravy, najmä nákladnej.
Na betónových cestách sa netvoria koľaje alebo výtlky
"Aj asfalt má svoje výhody a patrí na cesty, to je nespochybniteľné. Jeho nevýhodou je ale podliehanie poveternostným vplyvom. V zásade nejakých každých 7 rokov treba vymeniť asfalt," dodal Robl.
Betón nepraská, netvoria sa na ňom "bubliny", koľaje, či ryhy. Keď na jeho povrchu niekoľkokrát zamrzne voda a roztopí sa, nevzniknú výtlky.
Výnimočne sa diery v betónovej ceste môžu objaviť, vtedy je to ale najčastejšie dôsledok výstavby cesty. Aj to sa však dá opraviť rýchlo.
"Jedna z obáv je, že normálny betón tuhne 28 dní a aj keď opravy sú menej časté, trvajú strašne dlho. Kedysi bol 24-hodinový betón, dnes sú aj dvoj-trojhodinové betóny. Za tri hodiny zatvrdne a môžete po ňom jazdiť."
Pri bežnej prevádzke ale podľa Robla neexistuje nič, čo by betón mohlo poškodiť výrazným spôsobom. Podmienkou ale je, aby bola cesta postavená na kvalitnom podloží.
Tam, kde sú vysoké násypy, je vhodnejší asfaltový povrch. Betón je tuhý a pri dosadaní podložia by sa betónová platňa mohla zlomiť.
"Betónky" sú lacnejšie na údržbu ako asfaltové cesty
Cesty s betónovou vozovkou si vyžadujú menej údržby a opráv. Rodl zdôraznil, že to má pozitívny vplyv na verejné financie.
"Úspora je na úrovni 40 až 60 percent z hľadiska celej životnosti v porovnaní s asfaltovými vozovkami, ktoré sú využívané intenzívne."
Ako je to ale s cenou výstavby betónových ciest v porovnaní s asfaltovými na Slovensku, Rodl nevedel povedať. Cena bude podľa neho závislá predovšetkým od toho, aký dopyt bude po cestách s betónom na povrchu.
Napríklad v Rakúsku v súčasnosti stojí budovanie betónových a asfaltových diaľnic približne rovnako, v Kanade sú dokonca betónové diaľnice lacnejšie na postavenie. Rozdiel závisí od ceny asfaltu a tá sa zas odvíja od ceny ropy.
Skúsenosti z Rakúska však ukazujú, že konkurencia medzi firmami ponúkajúcimi asfaltový povrch a betónový povrch diaľnic dokáže stlačiť náklady na stavbu diaľnic.
Na Slovensku nepoznáme porovnanie ceny výstavby betónových a asfaltových diaľnic, keďže u nás sa betónové diaľnice bežne nestavajú.
