Porovnali sme superšporty McLaren P1 a LaFerrari

BRATISLAVA. McLaren P1 nebol na autosalóne v Ženeve jediným „komerčným“ superšportom, ktorý obdivovali davy ľudí. Britská automobilka zároveň nebola jediná, ktorá sľubovala automobil najlepší na svete nie len na bežnej ceste, ale aj na okruhu.

Talianska stajňa Ferrari nechce byť pozadu a svetu ukázala nástupcu modelu Enzo – super-automobil LaFerrari, ktorý využíva elektrickú energiu podobne ako McLaren P1, a to na dodatočnú porciu výkonu.

Obe vozidlá využívajú technológie zo špeciálov F1 do takej miery, akú zatiaľ nikto na produkčných modeloch nevyužil.

Srdcom Taliana je atmosférický motor V12. Brit využíva Twin-turbo, aby dopoval svoj V8 agregát.

Ďalší zásadný rozdiel je v dostupnosti krútiaceho momentu. Ferrari potrebuje roztočiť motor na 6 750 otáčok za minútu.

Vďaka dvom veľkým turbodúchadlám stačí McLarenu „len“ 4 000 otáčok, aby motor dosiahol svoj maximálny krútiaci moment.

Hlavným rozdielom je však spôsob využitia „elektrického výkonu“ a umiestnenie elektromotora.

Talianska automobilka využila ako základ systém HY-KERS, ktorý je schopný rekuperovať energiu pri brzdení a nabíjať lítiovo kobaltové batérie. Elektromotor je umiestený za sedemstupňovou dvojspojkovou prevodovkou.

Zároveň disponuje ďalším, menším elektromotorom, ktorý roztáča benzínový motor a jeho príslušenstvo. Na celkovej hmotnosti vozidla sa HY-KERS systém podieľa 140 kilogramami.

McLaren P1 nerekuperuje energiu z brzdenia – elektromotor sa nepodieľa priamo na brzdení kolies. Zjednodušene povedané: vždy, keď šofér pustí akcelerátor, motor sa premení na veľký generátor a prebytočnou energiou batérie dobíja. V špeciálnom režime "pit lane" dokáže benzínový motor nabiť batérie za 10 minút.

Plne nabité batérie zároveň umožnia dojazd 10 km bez použitia spaľovacieho motora, ak to vodič potrebuje.

Jeho elektromotor je spojený so spaľovacím motorom cez špeciálnu spojku (pre jeho odpojenie pri čisto elektrickej jazde) a ich spoločný výkon je prenášaný cez dvojspojkovú sedemstupňovú prevodovú skriňu.

Obe vozidlá prenášajú výkon elektromotorov na kolesá zadnej nápravy, aby poskytli mimoriadnu akceleráciu. Navyše, McLarenu pomáha elektromotor zakryť tzv. turbo diery.

Ferrari sa zatiaľ odmieta vyjadriť na tému maximálnej rýchlosti (jeho technici tvrdia, že je stále vo vývoji). McLaren sa ale hrdo pýši maximálnou rýchlosťou takmer 350 km/h.

V oboch prípadoch ide o čísla, ktoré by konečne mali poslať do dôchodku aj Bugatti Veyron:

Počas testovania LaFerrari na domácom testovacom okruhu Fiorano porazila novinka „staré“ Enzo o viac ako päť sekúnd. Jedno kolo na nemeckom okruhu Nürburgring Nordschleife údajne zvládne pod sedem minút.

McLaren P1 v zelenom pekle za Ferrari nijako nezaostáva.

Obe vozidlá využívajú pohyblivé aerodynamické prvky na viacerých miestach vozidla, ktoré boli v F1 zakázané už pred pár rokmi. McLaren P1 sa chváli prítlakom 600 kg na zadnej náprave počas maximálnej rýchlosti vozidla.

Obe vozidlá spája ich cena. McLaren tvrdí, že za každý kus auta z 375-kusovej série si vypýta takmer 900-tisíc eur. Za červené LaFerrari by ste si museli priplatiť ešte ďalších 400-tisíc eur, no vyrobia ich viac – 499 kusov.