Pred rokom sme zverejnili článok, v ktorom sme kritizovali rozhodnutie dopravného inšpektorátu.
Vodič Ivan mal podľa mestských policajtov a aj podľa dopravného inšpektorátu jazdiť v jednosmerke v protismere.
Na začiatku ulice je dopravná značka Jednosmerná cesta. Medzi ňou a zaparkovaným autom však boli dve križovatky.
Platnosť značky vyznačujúcej jednosmerku ukončuje podľa predpisov vzdialenejšia hranica najbližšej križovatky.
Ivan tvrdí, že vošiel do jednosmerky správnym smerom, prešiel dve križovatky a po parkovaní sa otočil do opačného smeru jazdy.
Mestskí policajti mu chceli dať pokutu za parkovanie v jednosmerke v protismere.
Policajti obmedzili platnosť križovatiek len na jednu stranu ulice
Vodič odmietol zaplatiť na mieste pokutu a mestskí policajti preto posunuli spor na správne konanie na dopravný inšpektorát.
Tam sa s problémom vysporiadali svojsky.
Dopravný inšpektorát tvrdí, že nie je križovatka ako križovatka. Ak sa vraj na T-križovatku v smere jednosmerky pozeráte tak, že sa na križovatke nedá odbočiť doprava, jednosmerka sa podľa inšpektorátu nekončí.
Podľa zákona je križovatkou miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú. Križovatkou je aj miesto, kde sa cesty rozpájajú, čo potvrdzuje medzinárodná zmluva, ku ktorej sa pripojilo aj Slovensko. Medzinárodná zmluva má pritom prednosť pred našim zákonom v prípade rozporu.
Prečítajte si, ako zdôvodnili svoje rozhodnutie na dopravnom inšpektoráte v Šali:
Ivan s rozhodnutím správneho orgánu nesúhlasil. Krajský dopravný inšpektorát potvrdil rozhodnutie okresného a spor sa preto ocitol na stole Krajského súdu v Nitre.
Podľa súdu križovatky neukončujú platnosť značiek v obytnej zóne
Senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 rozhodol v prospech policajtov. Aj podľa krajského súdu Ivan nedodržal dopravné pravidlá.
Súd v rozsudku napísal, že Ivan si predpis o ukončovaní značiek križovatkami vykladá účelovo.
Vo vyhláške k zákonu o cestnej premávke sa uvádza: "Zákaz, obmedzenie alebo príkaz vyplývajúci z príslušnej zvislej dopravnej značky sa končí na vzdialenejšej hranici najbližšej križovatky, ak nie je skôr skončený inak; to neplatí pre zvislé dopravné značky označujúce obec, miestnu časť obce, obytnú zónu, pešiu zónu, školskú zónu, zónu s dopravným obmedzením, zónu s plateným alebo regulovaným státím, diaľnicu a rýchlostnú cestu, ktorých platnosť sa končí dopravnou značkou označujúcou ich skončenie."
Krajský súd v Nitre však svojim zdôvodnením úplne prekrútil význam predpisu o ukončovaní platnosti dopravných značiek križovatkou:
Sudcovia toto pravidlo chápu tak, že ak sa značka nachádza v obytnej zóne, križovatka jej platnosť neruší. Miesto, kde Ivan parkoval, je obytnou zónou.
V predpise sa pritom píše, že na dopravnú značku označujúcu obytnú zónu sa nevzťahuje pravidlo o ukončovaní platnosti značiek križovatkou.
Podľa súdu nie je cesta ako cesta
Krajský súd sa ešte poistil argumentom, podľa ktorého cesty medzi domami nie sú cestami, ale účelovými komunikáciami v rámci obytnej zóny. A preto medzi značkou jednosmerky a zaparkovaným autom nie sú vraj žiadne križovatky:
Sudcovia si ale nevšimli ustanovenie zákona o cestnej premávke (§ 2), podľa ktorého je cestou akákoľvek účelová komunikácia. Nie je pritom podstatné, či sa nachádza v obytnej zóne alebo inde.
Súd sa tiež rozhodol, že ak je na jednom konci ulice dopravná značka označujúca jednosmerku a na druhom konci značka Zákaz vjazdu, potom ide jednoznačne o jednosmerku po celej dĺžke ulice a z obidvoch strán.
Dopravné predpisy ale nepoznajú výraz ulica.
Sudcovia si v tejto súvislosti akosi nevšimli pravidlo, podľa ktorého "Použité zvislé dopravné značky, dopravné zariadenia a vodorovné dopravné značky v cestnej premávke musia byť včas viditeľné z dostatočnej vzdialenosti a počas celej doby použitia musia poskytovať úplný a jednoznačný výklad."
Ak Ivan šiel po jednosmerke, prešiel oboma križovatkami a na konci sa otočil do opačného smeru jazdy, zákaz vjazdu si ako vodič všimnúť nemohol. Nemusel sa ním teda ani riadiť.
Súd ušetril správcovi cesty dve značky
Sudcovia sa pravdepodobne zabudli vysporiadať s možnosťou, že správca cesty si zabudol splniť povinnosť a neumiestnil dopravné značky tak, aby rešpektovali všetky dopravné pravidlá.
Ak správca cesty chcel, aby sa z celej ulice stala jednosmerka, mal značku Jednosmerná cesta umiestniť za každou križovatkou na ulici.
Ivan nám napísal, že sa bude súdiť ďalej, vraj aj na Európskom súde.
S trochou nadsádzky nám z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky ostáva len dúfať, že členovia príslušného senátu nie sú aktívnymi vodičmi. A ak sú, ktovie, či by vydanie ich rozsudku nemala polícia posúdiť ako dôvod na preskúšanie z dopravných predpisov.
