Test: Kia Sorento ostáva po úpravách tvrdým autom

BRATISLAVA. Bratislava taký týždeň zažila naposledy hádam v roku 1987. Sneh komplikujúci dopravu nie a nie zmiznúť a s extrémne opatrnými vodičmi akoby sa vrece roztrhlo. Skrátka, radosť cestovať.

Možno to bol osud, možno náhoda, no práve na inkriminovaný týždeň sme asi ani nemohli mať v testovacom kalendári naplánované vhodnejšie auto.

Pohon 4x4 či vyšší podvozok vám ponúkne už takmer každá väčšia automobilka, no máloktoré auto zvládne takéto podmienky s noblesou, akú nám predvádzala Kia Sorento.

Pomerne veľký facelift

Začneme tak, ako pri každom facelifte - vymenovaním noviniek. Zmeny exteriéru zahŕňajú nové svetlá, či ináč tvarované nárazníky, vnútri sa toho zmenilo viac: od nových prvkov výbavy, cez väčší priestor pre nohy zadných pasažierov až po nové, kvalitnejšie materiály.

Na facelift pomerne veľké zmeny postihli aj samotnú technickú stránku auta, karoséria je údajne pevnejšia až o 18% a podvozok je vďaka mnohým úpravám na jednotlivých komponentoch komfortnejší a nižší o 1 centimeter.

Test: Kia Sorento ostáva po úpravách tvrdým autom (9 fotografií)

Interiér kopíruje cee'd

Vynovený interiér využíva veľké množstvo prvkov známych z modelu Cee'd. Od digitálneho, no zároveň analógového rýchlomeru a grafiky prístrojovej dosky, cez volant až po multimediálny systém. Až máte chvíľami pocit, že sedíte v menšom aute od Kie.

Podstatný rozdiel predstavujú najmä sedačky, ktoré v Sorente neposkytujú takmer žiadne bočné vedenie a sedíte v nich možno až príliš vysoko. Námietky máme aj voči odkrytým prahom, vďaka čomu sa zašpineným nohaviciam zrejme nevyhnete.

A to najmä pri podmienkach, aké vonku vládli. Poslednú pripomienku smerujeme k dažďovému senzoru, ktorý statočne ignoroval topiaci sa sneh padajúci na čelné okno. Podobné nastavenie máva dažďový senzor aj v ostatných autách Kia a Hyundai.

Až tak veľmi by nám to neprekážalo, keby sa okrem režimu automatického stierania dala navoliť aj pomalšia frekvencia pohybu stieračov. Dalo by sa mu možno ešte vytknúť, že na auto tejto kategórie pôsobí interiér trochu lacnejším dojmom, no po funkčnej stránke nemáme väčšie výhrady.

Zadné sedačky vibrujú bez príplatku

Nové Sorento pred faceliftom sme žiaľ nemali šťastie vyskúšať , staré sa nám ale do pamäti zapísalo pomerne dobre. Najmä vďaka rebrinovému rámu, na ktorom bolo postavené a ktoré z neho robilo veľmi zlé auto na ceste a veľmi dobré auto mimo nej.

Nový model je postavený na modernejšej samonosnej karosérii a na jazde to je cítiť. V teréne toho síce možno dokáže menej, no na ceste, kde strávi v rukách majiteľov zrejme drvivú väčšinu času, je to oveľa civilizovanejšie auto.

V interiéri je použitých veľa prvkov z modelu Cee'd. Výbavou možno dosahuje úroveň svojej triedy, no materiálmi, spracovaním a celkovým dojmom predsa trochu zaostáva.

Spôsob, akým prechádza cez nerovnosti, je obdivuhodný. Aby ste od kolies počuli nejaký pazvuk, musíte sa veľmi snažiť a jamy doslova vyhľadávať.

Skôr než od podvozka začnú vychádzať pazvuky zo zadných sedadiel, ktoré sú veľmi nešťastne uchytené v podlahe. Sedieť v nich pri jazde po lesnej ceste je skôr za trest.

Celý blok sedadiel sa nepríjemne trasie a vydáva pri tom aj občasné buchotavé zvuky. Na bežnej ceste si to všimnete iba pri sérií nerovností, zadných cestujúcich to ale zrejme nepoteší.

Vzadu je miesta na rozdávanie. Uchytenie sedačiek iba v podlahe a ich roztrasená konštrukcia však nerobia z cestovania vzadu najmä na našich rozbitých cestách žiaden pôžitok.

Elektroniku nastavili výborne

Odhliadnuc od tohto problému máme už len dobré správy. Pomyslenie na hmotnosť auta vyše dvoch ton v spojení s premrznutými cestami nám síce robilo na čele vrásky, no len do chvíle, kým sme Sorento na takýchto cestách nevyskúšali.

Vynikajúco nastavená elektronika a najmä na klzký povrch výborne reagujúce ABS nám dovolili úplne zabudnúť na to, že šoférujeme veľké SUV v zlých podmienkach.

Úplne vypínateľné ESP citeľne pomáhalo potláčať nedotáčavosť, ktorá sa však po jeho vypnutí dala celkom ľahko pomocou plynu zmeniť na príjemne zábavnú pretáčavosť.

Už sme si mysleli, že zakryté prahy sa pomaly stávajú štandardom pre SUV. V Sorente si ale žiaľ nohavice ušpiníte ľahko.

Pohon všetkých štyroch kolies fungoval bez zaváhania, teda až pokiaľ sme sa s rastúcou odvahou a vierou v schopnosti Sorenta nezačali hrabať do naozaj hlbokých závejov.

Aj z nich sme sa však vďaka možnosti uzamknúť medzinápravový diferenciál po chvíli snaženia svojpomocne dostali.

Test: Kia Sorento ostáva po úpravách tvrdým autom (11 fotografií)

Zima, sneh, kolóny a občasné využitie pohonu 4x4 na zábavu sa podpísali aj na spotrebe, ktorá bola na konci testu 9,3 l/100 km.

Trochu však pochybujeme, že papierovej hodnote 6,8 l/100 km najsilnejšieho motora v ponuke Sorenta, 2,2 CRDi so 6 stupňovým automatom by sme sa dokázali priblížiť viac než na liter.

Motor bez problémov zvládal aj studené štarty, s prevodovkou boli celkom dobre zladené, hoci občas trochu zbytočne držal vyššie otáčky, než bolo potrebné.

Nepatrí ani k najtichším, ale vnútri je utlmený dostatočne a jeho zvuk neprekáža. A na rozdiel od Optimy navyše nemáte pocit, že by najsilnejší diesel v ponuke Sorentu nestačil.

Uzamknutie medzinápravového diferenciálnu na snehu pomáhalo, no nie je liekom na všetky situácie. Občas treba aj využiť úplne vypínateľné ESP.

KUPUJEM - NEKUPUJEM

Škoda tých pár nedostatkov, no dá sa s nimi žiť. Toto auto právom patrí do užšieho výberu v kategórii veľkých SUV a bolo pre mňa celkom príjemným prekvapením. Preto kupujem.

Tomáš Kelement

Technické parametre