V Česku vážne uvažujú o zvýšení najvyššej povolenej rýchlosti na niektorých cestách I. triedy na 110 km/h.
Na Slovensku by ministerstvo dopravy takejto iniciatíve nebránilo na miestach, kde to dovolí cestná infraštruktúra.
Na prijatie takéhoto rozhodnutia je však podľa neho potrebná diskusia aj s ministerstvom vnútra a tiež príprava viacerých analýz.
Prečítajte si aj:
Počiatek sa nebráni zvýšeniu rýchlosti na cestách I. triedy
Cesty I. triedy musia byť opravené, kvalitné a široké
Zvýšenie rýchlosti na cestách prvej triedy je podľa Jozefa Gnapa zo Žilinskej univerzity správnym krokom, len ak by budú splnené nasledovné podmienky:
- mali by sme dokončenú sieť diaľníc a rýchlostných ciest,
- cesty I. triedy by boli opravené a na nich aplikované prvky na zvýšenie ich bezpečnosti.
"Napríklad ako je tomu v Rakúsku, kde je dovolená rýchlosť 100 km/h," dodal Gnap, vedúci Katedry cestnej a mestskej dopravy.
Alica Kalašová zo Žilinskej univerzity doplnila, že zvýšenie rýchlosti je možné len za predpokladu, že to umožní šírkové usporiadanie komunikácie a kvalita povrchu vozovky.
Ako napísala, nepozná na Slovensku cesty I. triedy, ktoré by spĺňali podmienky na zvýšenie najvyššej povolenej rýchlosti na 110 km/h.
Vyššia rýchlosť môže znížiť plynulosť premávky
Vyššia rýchlosť by podľa Kalašovej mohla na cestách I. triedy znížiť plynulosť premávky.
"Príčinou je brzdenie – ak začne jeden vodič v kolóne brzdiť, vodič za ním vždy zabrzdí o niečo viac, pretože keby brzdil menej, narazil by do predného vozidla, a za volantom je prakticky nemožné spomaliť presne tak, ako to urobilo auto pred vami. Tým vyšle tzv.“šokovú vlnu" do prúdu za sebou," vysvetlila profesorka Žilinskej univerzity.
Každý ďalší vodič teda spomalí o niečo viac, ako ten pred ním. Od istého vozidla budú nútení všetci stáť, ak medzi vozidlami nebude dostatočná medzera.
"Zo zahraničných štúdii vyplýva, že najväčšej priepustnosti môžeme dosiahnuť, pokiaľ idú všetci konštantným tempom v rozmedzí 70 až 80 km/h. Preto by zvýšenie rýchlosti za súčasných podmienok určite prinieslo viac dopravných nehôd a viac času stráveného v kolónach," myslí si Kalašová.
Vodič pri vyššej rýchlosti vníma menej podnetov
Prezident asociácie dopravných psychológov, Karol Kleinmann, upozorňuje aj na psychologické faktory, ktorých vplyv na vodiča sa pri zvýšených rýchlostiach zväčšuje.
Zdravý a odpočinutý vodič je schopný súčasne zachytiť za 0,1 – 0,2 sekundy asi 6 podnetov. Aj to ale len pri jazde rýchlosťou 40 až 60 km/h. a v jednoduchej dopravnej situácii. Pri jazde nad 90 km/h v zložitej dopravnej situácii sa tento počet znižuje na dva až tri podnety.
Do procesu vnímania vodiča sa zapája aj jeho minulá skúsenosť. Ak sa často mení dopravné značenie, môže u vodič reagovať chybne, alebo prehliadať rôzne obmedzenia na ceste.
Pozor na zrakové klamy a vnímanie priestoru
Rýchlosť pohybu ovplyvňuje aj naše vnímanie priestoru. Keď ideme vysokou rýchlosťou, zdá sa nám, že sa priestor pred nami zužuje. To vplýva aj na reakcie vodiča.
"Pri predbiehaní väčšou rýchlosťou sa vodičovi zdá, že má na ceste menej miesta než v takej istej situácii pri pomalej jazde a uhýba s vozidlom viac na stranu," varuje Kleinmann.
V súvislosti s rýchlosťou jazdy a vnímaním pohybu nesmieme podľa psychológa zabúdať ani na zrakové klamy. Vodiči môžu nesprávne vnímať reálne existujúce objekty, ktoré sa od skutočnosti odchyľuje v niektorých parametroch (tvar, veľkosť, vzdialenosť, pohyb, rýchlosť, sklon, farba, atď.).
"V dôsledku neprimeraného vnímania skutočnosti môže vodič nesprávne reagovať a robiť rôzne neprimerané manévre (predbiehanie, vybočenie z jazdnej dráhy, bezdôvodné zmeny rýchlosti jazdy, náhle brzdenie, voľba neprimeranej rýchlosti jazdy atď.)," dodal Kleinmann.
