BRATISLAVA. Trend zvyšujúceho sa výkonu a znižujúceho sa objemu spaľovacích motorov je očividný. Tam, kde sme v minulosti potrebovali objem dva litre na dosiahnutie požadovaného výkonu, dnes stačí jeden liter a malé turbodúchadlo.
Litrový výkon stúpol, spotreba udávaná výrobcom klesla – rozprávka je dokonalá.
Všetci však vieme, že rozdiely medzi papierovou spotrebou a spotrebou v reálnej aj úspornej prevádzke sa líšia. V drvivej väčšine v náš neprospech.
Je vinný výrobca, alebo nesprávne nastavená norma?
Veľmi dobrou, no žiaľ „spravodlivou“ výhovorkou automobiliek sú sprísnené emisné normy.
Pre ich splnenie sa výrobcovia automobilov pohybujú na hrane smerníc Európskej únie a využívajú všetky dostupné metódy, ktoré smernice povoľujú, ale aj priamo nezakazujú. Pohonný agregát nie je šitý na mieru vodičovi – zákazníkovi, ale európskym smerniciam.
Cieľ je jednoznačný – najnižšie možné emisie CO2, ktoré idú ruka v ruke s nízkou normovanou spotrebou paliva.
Aby sa bežný vodič dlhodobo priblížil so svojim vozidlom papierovej spotrebe, musel by jazdiť
- na kvalitných cestách,
- s pneumatikami s nízkym valivým odporom nahustenými na maximum,
- so zavretými oknami,
- s vypnutou klimatizáciou,
- so zapnutým systémom Stop-Štart,
- sprelepenými medzerami na karosérii,
- len v čase, keď je 30 stupňov a sucho,
- nesmel by sa ponáhľať a
- doma na stene by mal mať diplom o absolvovaní školenia „ekonomická jazda“...
Najväčší rozdiel v spotrebe majú premianti
Medzinárodná rada pre čistú dopravu - ICCT (International Council on Clean Transportation) zozbierala informácie od siedmich motoristických organizácií a pripravila štatistiku o spotrebe približne 10-tisíc konkrétnych vozidiel.
Výsledky ukázali, že rozdiel medzi skutočnou a papierovou spotrebou udávanou výrobcom je v priemere 25 %. Dôležité je však to, že za posledných desať rokov sa tento údaj zhoršil 2,5-násobne. Podľa štúdie bol pred desiatim rokmi odchýlka spotrieb „len“ na úrovni 10 percent.
Vrchol rebríčka s najväčším rozdielom v spotrebách tvoria nemeckí prémioví výrobcovia na čele s BMW.
Podľa portálu Autoexpress.co.uk sa na spodnej strane tabuľky nachádzajú francúzske automobilky. „Najspravodlivejšími“ sa javia japonské autá z dielní Toyota.
Podvádzajú automobilky alebo majitelia Mercedesov, BMW a Audi len jazdia rýchlejšie? Jazdia inak ako pred desiatimi rokmi? Nie je prinajmenšom neštandardné pripraviť emisnú normu bez ohľadu na spôsob využitia vozidla, pre všetkých rovnako?
Správa ICCT vypočítala, že priemerne by mal rozdiel v spotrebe pripraviť motoristu ročne o približne 300 eur na pohonných hmotách.
Za nadlimitné emisie dostane automobilka pokutu
Na záver sa kruh uzatvára, keď si uvedomíme zlom v prudkom znížení emisií CO2 aj s príchodom systému Stop-Štart, ktorý je jeden z najpodstatnejších spôsobov „manipulácie“. Žiadna z automobiliek nechce platiť pokutu za nadlimitné hodnoty, ktorú by v konečnom dôsledku pretavila do výslednej ceny vozidla.
V súčasnosti sa boj o čo najnižšie papierové emisie CO2 ešte pritvrdí, pretože Európsky parlament pripravuje nové tvrdšie postupy merania emisií a snaží sa aby do platnosti vstúpili už s príchodom roku 2017.
Je otázne, čo nás viac poteší. Vozidlá s papierovo extrémne nízkou produkciou škodlivín spĺňajúce normy, no rozdielom medzi normovanou a skutočnou spotrebou na úrovni 25 percent, alebo reálnejší údaj o priemernej spotrebe? To by sme však museli priznať, že spaľovací motor neurobil v znížení spotreby a emisií tak výrazný pokrok za posledných 20 rokov, ako všade čítame.
