KIŠIŇOV, BUKOVEL. Prvá skutočná časť testu začala naštartovaním naftových osemvalcov v Kišiňove a presunom do miestneho Porsche centra na štart etapy.
Mimochodom, v Moldavsku predajú ročne okolo 70 Porsche. Zvláštne však je, ako technici vyladili zvuk výfuku naftového osemvalca tak, že znie veľmi benzínovo.
Inak povedané, pri osemvalci tohto kalibru sú všetky nedostatky dieselového motora potlačené do úzadia. Bez straty komfortu a získaním veľkého krútiaceho momentu má vyniknúť spotreba.
Preto organizátor zapečatil nádrže a ako jeden z cieľov prvej skoro päťstokilometrovej etapy stanovil dosiahnutie nízkej spotreby. Zároveň sme na prvých 278 kilometrov po ukrajinské hranice dostali pomerne šibeničné 3 hodiny.
To znamenalo jazdu bez zastávok a v pomerne svižnom tempe. Po úvodných dvadsiatich kilometroch sme sa dostali na dvojprúdovú cestu prvej triedy, ktorá mala krivý povrch, ale bola bez výtlkov a s výnimkou záveru v podstate bez dedín.
Akurát po krajniciach sa pohybovali traktory, kone a kravy. V aute s pneumatickým pružením a komfortnými sedadlami nebol problém prekonať krivoľakú cestu a v priamom prenose sme pocítili istú výhodu tohto modelu.
Paradoxne, koľko majiteľov takto využíva svoj Cayanne? Pritom jeho potenciál v absorbovaní zlých ciest podvozkom je obrovský.
V komfortnom režime sa Porsche trochu hojdalo a podstatne lepšie jazdilo v športovom režime podvozka, čo bolo dané aj vysokými terénnymi pneumatikami.
Dokonca aj manuálna voľba prevodového stupňa bola lepším riešením, pretože pri dobiehaní kamióna a práci s plynom pred predbehnutím poskytoval zaradený stupeň lepšiu spätnú väzbu.
Automat aj pri miernejšej reakcii podradil, akoby nechcel úplne využiť obrovský krútiaci moment. A práve o krútiaci moment sme sa chceli opierať pri svižnej jazde na spotrebu.
V prvej časti etapy po ukrajinskú hranicu dosiahol kolega spotrebu 9,2 l/100 kilometrov. Minimálne liter majú na svedomí pneumatiky do terénu. Niektorí konkurenti si ich doslova prehustili, my sme ostali na pôvodných tlakoch.
Na hraniciach ako za starých čias
Prechod hraníc z Moldavska do Ukrajiny nám pripomenul časy dávno minulé, lebo na čakanie sme si už dávno odvykli. A tiež sme zistili, že pravidlá určuje colník určuje.
Na druhej strane sa 1,5 hodinovému zdržaniu na hraniciach nečudujeme, pretože asi niet dráždivejšieho auta na vstup do krajiny, než je Porsche Cayenne.
Nepatrí sa ohovárať nášho východného suseda, lebo aj na colnici boli ku nám veľmi priateľskí a dokonca sme mohli počas státia ísť na toaletu pre turistov.
Stačí však vstúpiť do betónového krytu a zrazu zistíte, že vám už netreba. Napokon sme ukázali všetky "bumášky" a nastúpili na druhú časť meranej etapy do lyžiarskeho strediska Bukovel.
Po pár kilometroch sa celkom slušné cesty, na ktoré sme si zvykli v Moldavsku, zmenili na podstatne horšie.
Na ostávajúcich 202 kilometrov do časovej kontroly dal organizátor 3 hodiny a 45 minút, čo sa nám po skúsenosti s rovnými cestami v Moldave zdalo cez hlavu.
Po prvej tretine jazdy sme sa aj v niektorom ukrajinskom mestečku pristavili na čerpacej stanici s cieľom spoznať bližšie miestnych a dať si kávu.
Aj počas prietrže mračien sme auto odstavili na krajnici, pretože nebolo vidieť ozaj hlboké výtlky zaplnené vodou. To sme však netušili, že nás čaká najhoršia časť cesty.
Výtlky nemali tak ostré hrany ako tie naše jarné, avšak cesty boli krivé a jamy hlboké aj na veľké koleso Porsche. Pri jazde krokom sme vedeli, že časovú kontrolu nestihneme a na konto sme si pripísali dvadsať trestných minút.
Sme však bohatší o poznanie, že Cayenne zvláda diery bez rázov v riadení a cena auta sa prejavila aj v kvalite jazdy po necestách.
Okrem toho je jasné, že naše cesty majú ešte kde klesnúť a nie sme na tom najhoršie. Áno, nemusíme si za etalón porovnávania zvoliť Ukrajinu, no keby sa tak stalo v prípade lyžiarskeho strediska Bukovel asi by sme sa aj hanbili.
Pred Bukovelom nastala citeľná zmena a my sme sa ocitli v centre výstavby supermoderných hotelov a penziónov v jednotnom architektonickom štýle.
Každý tankoval zodpovedne
Posádky dotankovali v cieli prvej etapy na čerpacej stanici pred Bukovelom autá opäť doplna až po okraj nádrže. Podľa pravidiel však ani jedna z posádok nedotankovala svoje auto, ale načerpala naftu inej posádke.
Takto sa organizátor postaral o poctivé doplnenie paliva, pretože každý súťažiaci chcel konkurentom naozaj dopriať.
Na 498 kilometrovej meranej etape si najlepšie posádky vystačili s približne 40 litrami nafty. Jazdili však s vypnutou klimatizáciou, prelepenými medzerami na kapote a auto na zastávkach a hraniciach tlačili.
Posádka Slovenského Porsche Cayenne si jazdu užila, pretože sme cestovali so zapnutou klimatizáciou a bez špeciálnych trikov.
Pre naše kochanie sa na začiatku etapy, pauzu v daždi a oddych na káve sme museli na konci výrazne zrýchliť. V cieli nám poľskí kamaráti vtlačili do nádrže až 50 litrov.
Pozoruhodná cesta z Moldavska na Ukrajinu vyšvihla spotrebu na takmer 10 litrov a palubný počítač nám ukazoval 9,6 litra na 100 kilometrov. Prvé tankovanie pred zapečatením nádrže robil organizátor súťaže.
V lyžiarskom stredisku Bukovel ostávame dve noci, pretože po okolitých horách je pripravený offroadový okruh so záverečným trialom.
Dobré vyhliadky na ľahký prechod terénom však začal komplikovať dážď. Podľa vozidlového parku v Bukoveli je každému jasné, že terénne auto je pre tunajších obyvateľov základná potreba.
Je jedno, či to je Niva, UAZ v najrôznejších podobách alebo Nissan Patrol. Akurát podľa obutia a terénnej výbavy súdime, že podmienky tu nebudú ľahké.
