BRATISLAVA. Po bratislavskom obchvate a diaľnici D2 v smere do Malaciek prechádzame redakčným autom, v ktorom máme namiesto zapnutej klimatizácie otvorené zadné okno.
Docent Stanislav Žiaran zo Strojníckej fakulty STU v Bratislave meria nízkofrekvenčný zvuk, ktorý práve otvorené zadné okno spôsobuje.
„Nízkofrekvenčný zvuk človek nepočuje, skôr ho cíti v ušiach ako tlak,“ vysvetľuje. Na Slovensku sa podľa neho tento zvuk meria nedostatočne.
Metóda, ktorú používajú naši hygienici, nedokáže dostatočne zachytiť jeho akustickú energiu, ktorá sa prejavuje ako tlak v ušiach a škodí zdraviu.
Ukážkovým príkladom je otvorené zadné okno auta za jazdy.
Nedokonalé meranie
Zvuk
Nízke frekvencie
nízkofrekvenčný zvuk takmer nepočujeme,
vydáva však akustickú energiu, ktorá škodí človeku,
spôsobuje bolesti hlavy, nespavosť, nechuť do jedla či závraty,
produkujú ho dieselové motory, klimatizácie či potrubie zavesené na strope pivnice v paneláku.
Žiaran s doktorandom pomocou citlivých prístrojov merajú intenzitu nízkofrekvenčného zvuku alebo infrazvuku pri päťdesiatke, osemdesiatke, stovke a stotridsiatke.
Pri mestskej päťdesiatke je hodnota akustickej energie, ktorú zadné okno vydáva, niečo vyše 76 decibelov pri frekvencii 20 Hertzov, pri stotridsiatke je to už 129 decibelov.
Nízkofrekvenčný zvuk sa na Slovensku meria tzv. filtrom alebo frekvenčnou váhovou funkciou A.
Zameriava sa najmä na sluchový vnem zvuku, čiže hluk, ktorý vydáva. Nedokonale však meria akustickú energiu, tlak na uši, ktorý zvuk spôsobuje.
Ak sa na meranie tohto zvuku používa lineárny filter Z a filter C, nameria sa podľa odborníka 160-tisíc násobne väčšia akustická energia než ako len pri použití filtra A.
„Ona na nás pôsobí a pôsobí veľmi negatívne,“ hovorí o filtrom A opomínanej akustickej energii.
Energia, ktorú vydáva neraz ledva počuteľný nízkofrekvenčný zvuk, môže podľa Žiarana spôsobiť napríklad bolesti hlavy, nespavosť, únavu, nechuť do jedla, závraty.
Nízkofrekvenčný zvuk, ktorý spôsobuje tieto problémy, podľa odborníka vydávajú napríklad stojace autobusy značky SOR, ktorých dieselový motor produkuje stojaté vlnenie v miestnosti s frekvenciou okolo 30 Hertzov.
Podobné účinky má aj klimatizácia či teplovodné potrubie zavesené na strope pivnice v paneláku či veterné elektrárne.
Pre škodlivé vplyvy nízkofrekvenčného zvuku by sa podľa Žiarana mali na jeho meranie aj na Slovensku používať filtre Z a C, ktoré sa používajú napríklad v Nemecku alebo v škandinávskych krajinách.
U nás sa na všetky frekvencie používa filter A, čo je podľa odborníka neobjektívne.
Robíme, ako vraví WHO
Zvuk a hluk u nás merajú hygienici.
„Úrad verejného zdravotníctva pri stanovení požiadaviek na objektivizáciu hluku v životnom prostredí a veličín určených na ich posudzovanie vychádza z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktoré sa opierajú predovšetkým o hladiny hluku vážené frekvenčnou váhovou funkciou A,“ vraví jeho hovorkyňa Lenka Skalická.
Námietky proti tejto metóde vraj doteraz nezaznamenali.
Nevylučuje však, že by sa po prípadnej novelizácii vyhlášky ministerstva zdravotníctva a odbornej diskusii mohol aj u nás používať aj filter C.
