SME
Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Štát skúma, či môže spojiť R1 a D1

Z Bystrice možno pohodlne prejdete rýchlocestou do Ružomberka. Skôr ako v roku 2020 to nečakajte.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME - JÁN KROŠLÁK)

Výstavbe novej rýchlocesty môže zabrániť rys ostrovid, medveď či orol skalný.

BRATISLAVA. Na D1 zostáva štátu dostavať ešte niekoľko desiatok kilometrov, aby štvorprúdovka spojila východ a západ Slovenska. Štát už teraz analyzuje, ako potom hlavný ťah prepojí s ďalšími tak, aby spojil aj sever a juh.

Národná diaľničná spoločnosť hľadá cez verejné obstarávanie odpoveď na otázku, či má potiahnuť rýchlocestu R1, ktorá sa dnes končí v Banskej Bystrici, ďalej po Ružomberok. Tam by sa napojila na D1.

Postaviť 50 kilometrov, ktoré by R1 a D1 pretli, nebude jednoduché. Cesta križuje chránenú prírodu.

„Výstavbou by boli dotknuté živočíchy ako rys ostrovid, vlk dravý, medveď hnedý, vydra čierna či orol skalný,“ vymenúva Maroš Stano, hovorca ministerstva životného prostredia.

Napriek tomu v roku 2010 ministerskí úradníci rýchlocestu odobrili s dôvetkom, že sa musia urobiť viaceré opatrenia na ochranu prírody.

dialnice_r6297_res.jpg

Sú aj iné možnosti

Nezvratné nie nehovoria rýchloceste ani ekológovia. Chcelo by to však dlhý a hlboký tunel na ochranu života nad cestou, hovorí Ján Topercer, vedecký pracovník z Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici.

Najradšej by bol, keby štát prepájal sever s juhom o pár kilometrov západnejšie, a to rýchlocestou číslo 3 z Martina smerom na Žiar nad Hronom.

Túto možnosť sa chystá ministerstvo dopravy tiež analyzovať cez štúdiu. „Až zhotovenie štúdií dá odpovede na otázky, ktorá z týchto dvoch paralelných ciest, a či vôbec niektorá z nich, sa bude stavať, kedy, ako a z akých zdrojov,“ vysvetľuje hovorca ministerstva Martin Kóňa.

Z čoho cestu zaplatiť?

Uvažovať nad alternatívami odporúča štátu aj analytik Inštitútu dopravnej politiky Juraj Čermák.

Neverí, že ekológovia budú v konečnom dôsledku s nejakým riešením na ochranu prírody na R1 spokojní. Navyše, zásah do chránených oblastí môže skomplikovať financovanie diaľnice z eurofondov. Potom by nám zostalo zaplatiť cestu zo štátneho, čo je výhľadovo nemožné, alebo cez takzvané projekty PPP (verejno­súkromné partnerstvo), uvažuje Čermák.

Spolupráca so súkromníkom by štát mohla vyjsť draho. Ide o trasu, ktorú by nevyužívalo veľa fabrík, takže by si na seba nezarobila. Jej cena sa odhaduje na 1,3 miliardy eur.

S eurofondmi na R1 do Ružomberka sa pritom až do roku 2020 nepočíta. „Úsek nie je investične dostatočne pripravený, a preto by sa v danom čase nedal zrealizovať,“ vysvetľuje Roman Ondrejka zo žilinského Výskumného ústavu dopravného.

Štúdie realizovateľnosti sú podmienka, aby sa neskôr cesty preplatili z eurofondov.

Pre prírodu je už časť D1 zablokovaná

Chránený medveď a rys posunuli do nedohľadna aj diaľnicu D1. Problematickú diaľnicu cez Fatru rieši už tretia vládna garnitúra.

BRATISLAVA. Odvážne plány prvej vlády Roberta Fica prepojiť do roku 2010 Košice a Bratislavu diaľnicou stroskotali aj preto, že narazili na ochranu prírody. Časť diaľnice medzi Turanmi a Hubovou napadli ekológovia. Namiesto krížom cez Fatru má viesť tunelom Korbeľka, navrhovali ochranári.

Ich výhrady vzala Európska komisia vážne a stopla peniaze, ktoré nám na stavbu D1 mala požičať Európska investičná banka. Táto diaľnica bola zabalená v jednom balíku s ďalšími vyše 60 kilometrami D1 medzi Martinom a Prešovom.

Čaká sa roky

Chýbajúci súhlas Európskej komisie tak zablokoval celých 75 kilometrov diaľnice počas celej prvej vlády Roberta Fica. Nastupujúca vláda Ivety Radičovej celé balíky diaľnic naplánované ako PPP projekty zrušila a začala ich nanovo súťažiť.

Fakty
D1 Turany – Hubová
  • Plánovaná diaľnica meria 13,6 kilometra.
  • Štát ju chcel stavať cez chránené územie Fatry takzvaným povrchovým variantom.
  • Ekológovia tvrdili, že takýto scenár ohrozí chránené územie, napríklad populáciu rysa a medveďa.
  • Európska komisia začala diaľnicu vyšetrovať.
  • Dodnes nie je jasné, kadiaľ diaľnica povedie.
  • Najskorší termín na začiatok jej výstavby je rok 2015. Hotová by mohla byť v roku 2019. Ale ani to nie je isté.

Časť Turany – Hubová je dnes jediná časť D1, na ktorej výstavbu štát zatiaľ ani nevyhlásil verejné obstarávanie. Ešte stále preveruje, kadiaľ má po správnosti diaľnica viesť.

Nedávno alternatívne trasy diaľnice hodnotil žilinský Výskumný ústav dopravný. Dospel k záveru, že variant, ktorý odporúčajú ochranári, je dokonca najvýhodnejší aj z finančného pohľadu.

Štúdia za štúdiou

Koncom septembra si Národná diaľničná spoločnosť objednala ešte ďalšiu štúdiu. Robí ju pre ňu Dopravoprojekt. Podľa zmluvy v centrálnom registri za to utŕži 8,8 milióna eur. Za tieto peniaze má firma vypracovať terénny inžiniersko­geologický prieskum či porovnávaciu štúdiu, vysvetľuje Národná diaľničná.

Štátna firma predpokladá, že v júli budúceho roka bude mať pokope všetky podklady na to, aby sa vedela rozhodnúť pre správny variant tak, aby nám ho potom preplatili z Bruselu.

Začiatok výstavby tohto úseku momentálne štát odhaduje na rok 2015. Hotový má byť v roku 2019.

Daniela Krajanová

Pri stavbe treba dávať pozor aj na vodu, žaby a vzduch

Pre niektoré ryby musia stavebné stroje načas zastať. Výnimkou nie sú plašiče, ktoré majú odlákať zvieratá od ciest.

BRATISLAVA. Stavebné firmy majú s ochranou prírody bohaté skúsenosti. Netýka sa to len výstavby diaľnic, ale akejkoľvek výstavby.

„Investor si vždy na začiatku od zhotoviteľa stavby vyžiada plán ochrany životného prostredia,“ opisuje hovorca Váhostavu Tomáš Halán.

Pri jeho príprave musia dávať firmy pozor ešte aj na to, aby ich autá a mechanizmy boli v dobrom technickom stave. Tak sa napríklad chráni ovzdušie, hovorí Halán.

Žiadne chemikálie

Výnimku v ochrane prírody nemajú ani vo firme Bögl a Krýsl. Musí sa dávať pozor aj na to, aby sa chemické látky zo stavby nedostali do vody. Extra kapitolou je potom ochrana rastlín a živočíchov.

Bežnou praxou je tak výstavba priechodov, ktoré zvieratám umožňujú migrovať, spomína hovorkyňa firmy Kateřina Plechatá. Konkrétne si spomína, že podobný priechod stavali aj pre žaby.

V niektorých prípadoch treba dočasne pozastaviť práce, ak to vyžaduje aktuálny vývoj nejakého živočíšneho druhu. Príkladom sú špecifické vývojové štádiá mihule potočnej. Ryby vyžadujú tiež extra ochranu napríklad v podobe plašičov rýb pri nátokoch do vodnej elektrárne.

Vyplašiť zver

S plašičmi majú bohaté skúsenosti aj v Strabagu. Keď firma stavala cestu I/50 v okrese Žiar nad Hronom investor žiadal od Strabagu vybaviť smerové stĺpiky plašičmi zveri, ktoré by zabránili jej migrácii cez cestu v čase, keď cez ňu prechádzajú autá.

„Plašiče zabraňujú vstupu zveri na vozovku tým, že pri ich osvetlení prechádzajúcim vozidlom odrážajú lúče smerom do okolitého terénu,“ opisuje Edita Novotná zo Strabagu. V praxi sú tak chránené zvieratá počas migrácie, ale zvyšuje sa aj bezpečnosť cestnej premávky.

Daniela Krajanová

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Auto

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 26 451
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 23 466
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 289
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 767
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 621
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 283
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 089
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 542
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 407
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 616
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Palác pri Čiernom mori má podľa Navaľného patriť Putinovi.
Ilustračné foto.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ako Sulík s Remišovou zle zapli gombík

Didaktická príručka pre budúcich členov koalícií.

Peter Tkačenko
Ilustračná fotografia.

Neprehliadnite tiež

Dacia Sandero a Sandero Stepway.
Volkswagen Polo Harlekin
Subaru Legacy Wagon

Ktoré autá sa na Slovensku v minulom roku najčastejšie kupovali?

Niektorým značkám predaje klesli aj o polovicu.

Skokanom minulého roka je Škoda Kamiq, ktorá sa ako nováčik dostala na 6. miesto.