Blížil sa koniec veteránskej sezóny, a tak je potrebné stihnúť, čo sa ešte dá. Vybral som si Veterán Rallye Lednické Rovne. Stretáva sa tam dobrá partia a odniesol som si odtiaľ už mnoho cien.
O šiestej vyrážam z Nitry. Roky predtým som tam jazdil v „spitfajeri“, teraz som si zobral Triumph TR3A. Je rýchlejší a divácky atraktívnejší.
Čo sa zle začne
Hoci predpoveď bola iná, začalo pršať. V daždi frčím okolo Hlohovca. Cítim zápach, ale zdá sa mi, že to prichádza zvonku. Prejdem niekoľko kilometrov a zápach neustupuje, naopak, je čoraz intenzívnejší. Z motorového priestoru prenikajú čudné zvuky a zasvietila kontrolka dobíjania, musím zastaviť.
Klinový remeň je spadnutý a rozstrapkaný, jednoducho nepoužiteľný. Takmer krokom sa vlečiem až do Piešťan. V duchu si hovorím, že je tu určite plno veteránistov a niekto mi musí pomôcť.
Miloš Ladický sa práve chystá do Dulova. Naviguje ma k mototechne, ale tam otvárajú až o deviatej. Nakoniec mi donesie dva staré remene, ktoré nemajú potrebný rozmer, ale došponujem ich. Auto musíme roztiahnuť a hurá, motor beží.
Do Lednických Rovní prichádzam tesne pred začiatkom. Registrujem sa, pripevním štartovné číslo a vyrážam na trať Lednické Rovne – Dolná Breznica – Lednica – Horovce – Tuchyňa – Mikušovce – Červený Kameň. Malebné dedinky pod Vršatcom prechádzame po krásnych cestičkách.
Vyhliadol som si pekné miesto na fotenie. Kolóna prešla, ja si sadám do svojho anglického zradcu a presúvam sa pod skalu v obci Červený Kameň. To ešte netuším, že o niekoľko hodín sa budem na ňu pozerať zvrchu.
Vtáčia perspektíva potešila
Ďalšou zastávkou bolo letisko Slavnica. V múzeu lietadiel si niečo nafotím a potom si oddýchnem. Zmena. Miloš vyhral vyhliadkový let a mohol som si vybrať ešte dve osoby, ja som jedna z nich.
Sadol som si vedľa pilota, aby som mohol fotiť. Motor zavrčal a boli sme vo vzduchu. Fotiť cez zahmlené okno nie je ono, fotky sú pre zlé počasie škaredé a nevýrazné. Na minútku vykukne slniečko a fotím o dušu. Vidím skalu, pod ktorou sme boli. Sadáme, robím posledné foto na rozlúčku s Cesnou 172.
Máme pred sebou predposlednú etapu: Slavnica – Nemšová – Nová Dubnica – Malý Kolačín – Dubnica nad Váhom – Ilava – Košeca. Na tento deň som mal naplánovanú ešte jednu akciu. Lúčim sa s Dulovom a ťahám do Nitry.
Monotónna jazda po diaľnici ma uspáva. O piatej prehadzujem veci do civilného auta a idem fotiť futbalový zápas. Večer naťahujem fotografie do počítača, vyberám, upravujem, triedim. O polnoci sa ukladám do postele unavený ale s dobrým pocitom.
Aj takto sa dá oddychovať.
