V McLarene doposiaľ definovali väčšinu dynamických parametrov hybridného superauta P1 len veľmi orientačne v štýle "menej ako" alebo "viac ako".
Sotva dva týždne po začatí malosériovej výroby automobilka sprístupnila presné údaje o zrýchlení a brzdách. Teraz už vieme, že zrýchlenie na stovku za menej ako tri sekundy znamená 2,8 sekundy.
Výkon hybridnej sústavy 916 koní vystrelí auto na dvestovku v priebehu 6,8 sekundy a 16,5 sekundy po štarte uháňa tristokilometrovou rýchlosťou.
V šprinte na magických 300 km/h je model P1 o 5,5 sekundy lepší ako legendárny McLaren F1 z roku 1992. V tomto prípade museli maximálnu rýchlosť elektronicky obmedziť na 350 kilometrov za hodinu.
Pre lepšiu predstavu o zrýchlení, McLaren P1 dosiahne dvestovku rýchlejšie ako mnohé hot-hatch polovičnú rýchlosť.
Štvrť míľu pod desať sekúnd
Ďalšou disciplínou pre vyjadrenie dynamiky automobilu býva šprint na štvrť míle, ktorý P1 zvládne za 9,8 sekundy a po 400 metroch uháňa rýchlosťou 245 kilometrov za hodinu.
Asi najmenej uveriteľný údaj zo všetkých je priemerná spotreba 8,3 litra benzínu na 100 kilometrov. Do kalkulácie normovanej spotreby zrejme zahrnuli 11 kilometrový úsek, ktorý prejde McLaren P1 na batérie v plne elektrickom režime.
O niečo dôveryhodnejšie pôsobia údaje o brzdných dráhach, ktoré posúvajú McLaren P1 na špičku automobilmi dosiahnuteľných údajov.
Nebude najrýchlejší
Zo stovky zastaví na dráhe 30,2 metra, dvestovku skrotí na 116 metroch a z 300 km/h zastaví na 246 metroch (6,2 sekundy). Čisto teoreticky by McLaren P1 zvládol šprint z 0 na 300km/h a opätovné zastavenie za 22,7 s.
Podobný šprint, nie čiastkovo zložený z údajov ale na jeden krát, zvládol automobil Koenigsegg AgeraR za 21,19 sekundy aj zo zápisom do Guinnessovej knihy rekordov.
