Od 1. januára je v platnosti vyhláška k zákonu o cestnej premávke, ktorá umožňuje používanie modrej farby na vodorovné vyznačenie platených parkovacích miest a parkovacích pruhov.
Vyhláška
č. 9/2009 Z.z., § 6:
(3) Na vodorovné trvalé dopravné značky a doplňujúce nápisy sa používa biela farba,
prípadne modrá farba na označenie parkovacích miest s plateným alebo regulovaným státím alebo na oddelenie parkovacieho pruhu s plateným alebo regulovaným státím od jazdného pruhu,
na vodorovné dopravné značky vyznačujúce zákaz státia alebo zákaz zastavenia sa používa žltá farba,
na vyznačenie zastávky vozidiel pravidelnej dopravy osôb sa používa žltá farba, prípadne biela farba,
na vyznačenie cyklistických trás a ich priechodov sa používa zelená farba, prípadne biela farba
a na zvýraznenie viditeľnosti cyklistických trás a ich priechodov sa používa zelená farba alebo biela farba na farebnom zelenom alebo červenom podklade.
V Bratislave sú farby bežné
Modré značenie už dávnejšie využíva bratislavský magistrát, hovorí jeho hovorca Stano Ščepán.
Zelenú farbu zase využívajú na podfarbenie cyklopruhov, čo sa podľa neho osvedčuje.
V bratislavskom Starom Meste vítajú najmä zavedenie parkovacích pruhov.
"Mestská časť Staré Mesto považuje takéto značenie za efektívnejšie z hľadiska počtu parkovacích miest a taktiež z hľadiska nákladov na značenie," povedala hovorkyňa mestskej časti Alexandra Obuchová s tým, že na vyznačovanie pozdĺžnych pásov plánujú využiť modrú farbu.
Naopak, košický magistrát momentálne využitie modrého značenia neplánuje, čo pre TASR potvrdil vedúci referátu dopravy mesta Košice Juraj Cichanský.
"Zelené označovanie cyklistických chodníkov vodorovným dopravným značením bežne používame," dodal.
Modrá sa do vyhlášky dostala najmä preto, aby vodiči pri parkovaní rýchlejšie zistili, či za státie na konkrétnom mieste musia zaplatiť.
Parkovacie pruhy môžu byť lepšie
"Pruhy sú lepšie v tom, že keď na parkovacích miestach zaparkujú dva Smarty za sebou, zbytočne zaberajú miesto," tvrdí Viliam Brtáň zo Stella centra.
Efektívne využitie parkovacích pruhov však podľa neho závisí najmä od samotných vodičov.
"Slovenský vodič je taký, že pri parkovacom mieste je do určitej miery ochotný akceptovať, že obrys jeho vozidla by nemal prekročiť vymedzený priestor. Pri parkovacích pruhoch je šanca, že sa tam vozidiel zmestí viac, ale je to len o tolerancii vodičov. Môže tam nastať aj opačný efekt toho, že niekto sa nasilu vopchá do priestoru, kde zanechá len pár centimetrov a spôsobí komplikácie ďalším," vysvetlil Brtáň.
