Vendula: "Môj priateľ odbočoval z vedľajšej cesty.
Na hlavnej vtedy stála kolóna vozidiel spôsobená červenou na semafore asi 50 metrov od križovatky. Jeden z vodičov stojacich v kolóne mu dal prednosť a uvoľnil mu priestor pred sebou pre prejazd.
Vzhľadom k tomu, že bola červená, priateľ se pomaly rozbehol, pretože sprava bola cesta voľná.
Keď bol prednou časťou auta v križovatke, narazil do neho motorkár (ktorý predbiehal celú kolónu) a stupačkou roztrhol nárazník auta. Oň si porezal spodnú časť nohy.
Z motorky nespadol, takže obaja opustili križovatku a zastavili o kúsok ďalej.
Priateľ si všimol, že má v kokpite pustenú navigáciu a to vraj môže byť príčina toho, že sa nevenoval riadeniu. Inak by sa vraj stihol vyhnúť, pretože naše auto išlo rýchlosťou asi 5 km/h.
Teraz máme za sebou súd. Ten prisúdil vinu môjmu priateľovi pre nedanie prednosti v jazde a nijak pritom nezhodnotil to, že motorkár nemal na mieste čo robiť.
Píšem vám preto, lebo sa cítime nevinní a príde nám nemorálne platiť motorkárovi bolestné za nehodu, ktorú si spôsobil sám. Po nehode sa priateľovi ospravedlňoval, že do neho narazil, na súde ale hovoril inak."
Spýtajte sa aj vy. Skúste poradňu alebo píšte na magazin@natankuj.sk
Automatické rozhodovanie namiesto spravodlivosti
Nie je správne, ak sa o vine za nehodu rozhoduje len na základe toho, či vodič dal alebo nedal prednosť v jazde. Bez toho, aby sa zohľadnili ostatné okolnosti v cestnej premávke.
Súdy či správne orgány na dopravných inšpektorátoch neraz rozhodujú automaticky. Nedal prednosť, je vinný. Zrazil chodca, je vinný. Ignorujú pritom skutočnosti, ktoré jednoznačne smerujú k vine toho, o kom rozhodnú, že je poškodený.
Stačí, že vám nevšímavý chodec skočí priamo pred idúce auto a vodič neraz nemá šancu sa brániť. Nikto sa nepozastaví nad tým, že vodič svoje povinnosti nijako nezanedbal, išiel predpísanou rýchlosťou a nemal šancu sa chodcovi vyhnúť, ani pred ním zastaviť.
A čo výjazd z vedľajšej cesty na hlavnú? Nie je pritom rozhodujúce, či vodič odbočuje vľavo na hlavnú alebo vpravo.
Pravidlá predchádzania si nikto nevšíma
Ak sa zrazíte s niekym na hlavnej v podobnej situácii, ako napísala Vendula, spravodlivosť ide bokom a nastupuje automatické rozhodovanie: vinný je ten, kto nedal prednosť.
Mnohí vtedy zrazu začnú nepochopiteľne ignorovať fakt, že motorkár predchádzal kolónu. Porušoval pravidlá predchádzania a vedome riskoval haváriu.
Pravidlá predchádzania vznikli preto, aby sa minimalizovalo riziko nehody, ktorej príčinou je predchádzanie. Sú rovnako dôležité, ako pravidlá o prednosti v jazde.
Porušenie pravidiel predchádzania viedlo k dopravnej nehode
Motorkár porušil až tri pravidlá predchádzania.
Vodič nesmie predchádzať
- pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky,
- ak nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie,
- ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť.
Porušenie prvého citovaného pravidla sa chápe ako závažný dopravný priestupok, za ktorý vodičovi môžu zakázať šoférovať až na dva roky.
"Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda," píše sa v zákone o priestupkoch.
Ak by motorkár neignoroval pravidlá o predchádzaní, nehoda by nevznikla. Nemôže sa teda zbaviť zodpovednosti a minimálne spoluviny za haváriu s autom, ktoré vychádzalo z vedľajšej.
Vodič z vedľajšej nespáchal priestupok
V zákone o priestupkoch sa píše, že priestupok môže byť spáchaný úmyselne alebo z nedbanlivosti.
Vendulin priateľ určite nehavaroval úmyselne.
Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
- vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo
- nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Vodič z vedľajšej cesty vedel, že musí dať prednosť v jazde. Spoliehal sa na to, že toto pravidlo neporuší. Sprava nič nešlo a zľava ho pustil vodič prvého vozidla v kolóne. Nemožno od vodičov očakávať, že sa zrazia s vodičom, ktorý sa zrazu ocitne "odnikiaľ" v križovatke.
Vodič auta tiež nevedel, že sa môže zraziť s motorkárom. Práve pre stojacu kolónu vozidiel križujúcu jeho smer jazdy a pre nebezpečenstvo predbiehať takúto kolónu. Takúto situáciu v premávke vodič nie je povinný očakávať a prispôsobovať sa jej.
Prednosť v jazde vyžaduje, aby existoval ten, komu dať prednosť
Prednosť v jazde má význam len vtedy, ak ju máte komu dať. Ak je zrejmé, že sa dráha vášho vozidla pretne s dráhou vozidla, ktoré má prednosť. Vyplýva to priamo z definície prednosti v jazde.
Vodič, aj keď je na hlavnej, nemôže mať prednosť v jazde, ak sa na poslednú chvíľu vynorí spoza iných áut stojacich v kolóne. Vodič na vedľajšej totiž nemá šancu zareagovať. Nie pre zanedbanie alebo ignorovanie svojich povinností.
Nie je možné dať prednosť vozidlu, ak o ňom pri vjazde do križovatky neviete a objektívne nemôžete vedieť.
V opačnom prípade by sme sa museli zmieriť s tým, že akákoľvek jazda v protismere je v poriadku. Zároveň by križovatky boli paralyzované a na plynulosť cestnej premávky by sme mohli zabudnúť.
Alebo si myslíte, že je spravodlivé obviniť toho, kto vchádza na diaľnicu a má dávať prednosť vozidlám na diaľnici, za to, že narazil do auta jazdiaceho 130 km/h na diaľnici v protismere?
