BRATISLAVA. Hlboká noc na čerpacej stanici na okraji Bratislavy. Počas polhodiny na nej zastavujú osobné autá a mikrobusy so značkami z celého Slovenska.
Vystupujú z nich mladšie i staršie ženy. Presadnú do iných vozidiel, ktoré smerujú do tej lokality za hranicami Slovenska, kde pracujú. Autá majú za predným sklom označenie Linz, Klagenfurt, Salzburg, Mníchov či Luxemburg.
Ženy, ktoré sa prihlásili na odvoz cez internet či telefonickú linku, platia v hotovosti. Máloktorá vie, že ich dopravca môže voziť načierno.
Nerobí tak podľa novely cestného zákona len vtedy, ak si aj na nepravidelnú osobnú dopravu zabezpečil taxikársku koncesiu. Do minulého roka mu stačilo len auto, živnosť a vodičský preukaz.
„Prepravu osôb vozidlom s najviac deviatimi sedadlami vrátane vodiča možno robiť len ako taxislužbu,“ vraví hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
„Ak ide o prepravu osôb vozidlami s obsaditeľnosťou nad deväť osôb, ide o autobusovú dopravu.“
Potrebujú veľa potvrdení
Do vybavovania taxikárskej koncesie sa pustil aj dopravca z Nitry, ktorý nechcel byť menovaný.
„Ako živnostník som vozil najmä na letiská cestujúcich či manažérov firiem. No musel som si vybaviť povolenie pre taxislužbu,“ vraví. Dodal, že mnohí dopravcovia o tejto zmene ani nevedia.
Tvrdí, že na úradoch potreboval asi tridsať potvrdení vrátane súhlasu mesta, že môže využívať jeho stanovištia pre taxikárov.
„Darmo som im vysvetľoval, že taxislužbu robiť nejdem. Úradník mi len ukázal zoznam papierov, ktoré musím k žiadosti doložiť,“ ťažká si dopravca.
Nezmyselná je podľa neho požiadavka zákona, aby vodič bol zamestnancom dopravcu.
V prípade nepravidelnej dopravy ho potrebuje desať dní do mesiaca, zvyšné by ho platil zadarmo. Vodičov kamiónov pritom nič neobmedzuje, asi tretina z nich sú živnostníci.
Štát stráca milióny eur
Mnohí dopravcovia, ktorí nepravidelnú dopravu robia, o povinnosti zabezpečiť si koncesiu na taxislužbu či autobusovú dopravu nevedia.
Nezdaňujú príjmy, neplatia daň z pridanej hodnoty, nie sú poistení. Vodičov vyplácajú na ruku.
Nejde pritom o malé čísla. V Rakúsku, Nemecku, Taliansku či v krajinách Beneluxu pracuje niekoľko desiatok tisíc našich opatrovateliek.
Zvyčajne sa striedajú každý týždeň a do spomínaných krajín pravidelne smerujú tisícky áut. Štátny rozpočet tak ročne prichádza o príjmy na daniach v odhadovanej výške päť až desať miliónov eur.
„Približne tretina z nich už prešla na taxikársku licenciu, ďalšia tretina si to vybavuje. Zvyšok jazdí načierno,“ odhaduje Rastislav Čurma z občianskeho združenia Taxi EU.
Vysvetľuje, že veľa dopravcov novelu nebralo vážne, hoci ju schválili už v roku 2012. Nemohli uveriť, že by štát do trhu tak tvrdo zasiahol, stále čakali na odloženie účinnosti nového znenia.
Autá si musia označiť
Ministerstvo dopravy tvrdí, že voľnú živnosť na osobnú dopravu zneužívali taxikári, aby jazdili bez taxametra a označenia. Preto ju novela cestného zákona zrušila.
Stanovila všetkým dopravcom, aby fungovali ako taxislužba. Musia si označiť vozidlá a spĺňať ďalšie požiadavky. Osobnú dopravu to predražuje a komplikuje, mnohí preto radšej riskujú jazdou načierno.
Ďalším dôvodom v pozadí vraj bolo, že dopravcovia s väčšími minibusmi sa pokúšali konkurovať v mestskej a prímestskej doprave pološtátnym firmám - čiastočne sprivatizovaným SAD.
Tie si vylobovali novelu, ktorá aj menším dopravcom prikázala splniť požiadavky ako pri veľkých autobusových spoločnostiach. Tým im väčšinou takéto podnikanie znechutila a vytlačila ich z trhu.
Novela zákona nie je podľa Čurmu zlá, zavádza poriadok. Stanovuje dopravcom, aby si vypracovali štatút, núti overovať odbornú spôsobilosť.
Osobnú dopravu tak podľa neho nemôže robiť hocikto, kto má vodičský preukaz.
Zaváži vek, nie kilometre
Ďalším problémom je preťažovanie vozidiel či chýbajúce komerčné poistenie, výrazne drahšie ako bežné poistenie zodpovednosti majiteľa motorového vozidla.
Čaká sa na prvý prípad, keď slovenská poisťovňa odmietne hradiť náklady na liečenie posádky vozidla, keďže šlo o nepovolenú komerčnú činnosť.
Riziko zvyšuje, že sa na osobnú dopravu môžu používať najviac osemročné autá, ale bez obmedzenia najazdených kilometrov.
Sedemročné auto však môže mať aj viac ako milión najazdených kilometrov.
Nájdu sa na Facebooku alebo online burzách
Firmy ponúkajú osobnú dopravu do zahraničia najmä cez weby a sociálne siete. Často ide o drobných živnostníkov alebo neexistujúce firmy.
BRATISLAVA. Na Facebooku majú opatrovateľky skupiny s tisíckami členov. Odporúčajú si na nich dopravné firmy či pracovné agentúry.
Facebook využívajú na svoju propagáciu aj dopravcovia. Ďalší získavajú klientov cez online burzy dopravy.
Iní majú klientelu istú aj bez internetu – často je totiž manželka majiteľkou opatrovateľskej agentúry a manžel zabezpečuje dopravu.
Voľné miesta aktualizujú
Rozsah služieb dopravcov možno zmapovať cez internetové stránky. Niektorí na nich ponúkajú online aktualizáciu obsadenosti vozidiel.
Z nej vidno, že jazdia napríklad denne do Holandska či viackrát týždenne do dvadsiatky miest v Rakúsku. Názvy ich firiem však v obchodnom registri neexistujú.
Portál Sanakol napríklad uvádza ako svoj kontakt PVCAR Slovakia z Prešova. Tá v predmete podnikania dopravu nemá, iba diagnostiku a opravy motorových vozidiel.
Firma patrí dvom Prešovčanom, názov Sanakol však používa niekto celkom iný - živnostník Jaroslav Novotný z Ražnian pri Sabinove.
Na infolinke Sanakolu potvrdzujú, že dopravu mikrobusmi už prevádzkujú niekoľko rokov.
Sídlia aj v cudzine
Portál osobnadoprava.eu sa na Facebooku chváli pravidelnou osobnou dopravou do Holandska, Belgicka, Nemecka, Rakúska a Veľkej Británie.
Do Beneluxu jazdí trikrát do týždňa, do Anglicka dvakrát. Prevádzkovateľ SAR Development SK má materskú firmu s rovnakým menom na Seychelách.
Firma Fabuton nemá na portáli uvedenú ani adresu, no tvári sa ako slovenská. Ide však o českú firmu, ktorá u nás nemá sídlo ani registrovanú pobočku.
Neplatí na Slovensku zrejme ani cestnú daň, ak používa vozidlá s registráciou v Česku. Žiadna zo spomínaných firiem nie je ani v registri dopravcov na ministerstve dopravy.
Kontrola je u nás slabá
Polícia nemá nástroje na to, aby dokázala, že vodič nevezie kamarátky na výlet.
BRATISLAVA. Kto skontroluje, či dopravcovia, ktorí vezú ľudí, majú taxikársku licenciu?
Podľa hovorcu ministerstva dopravy Martina Kóňu to má robiť obec. Pri porušení povinností môže dať pokutu sto až 1500 eur.
Mestá a obce však tvrdia, že nemajú nástroje a kapacitu na kontrolu podnikania dopravcov, často o nich ani nevedia. Štartujú zvyčajne v noci, autá často nie sú nijako označené.
Preveria len spôsobilosť
Hovorkyňu primátora Prešova Veroniku Kmetóny Gazdovú prekvapilo, že by činnosť osobných dopravcov mali kontrolovať.
Podľa nej kontroly taxikárov aj minibusov robili mestskí policajti a mesto s tým ráta aj do budúcnosti. Správne konania potom rieši priamo mestský úrad.
Polícia má na starosti len kontrolu bežnej spôsobilosti vozidla na jazdu a vodiča na jeho vedenie, kontroluje aj označenie auta.
Nemá nástroje na to, aby dokázala, že vodič nevezie kamarátky na výlet, ale opatrovateľky za zárobkom. Vodičom nepreukáže, že jazdia za peniaze, nie pre zábavu.
V Rakúsku dali pokuty
Podnikateľov v doprave k legalizácii tlačí najmä rakúska polícia. Neberie vážne ich výhovorky a vie si ich preveriť cez internet. Ak vidí v aute ľudí s rakúskou či slovenskou živnosťou, považuje ich prepravu za komerčnú činnosť.
Tá si vyžaduje povolenie, stojí takmer 150 eur na pol roka.
V Rakúsku ho vydajú len tomu, kto sa preukáže slovenským potvrdením o koncesii na osobnú dopravu, prípadne podľa Rakúskej hospodárskej komory žiadajú koncesiu platnú pre celú Európsku úniu.
V Rakúsku už podľa Čurmu viacerí naši dopravcovia zaplatili pokutu 1450 eur za jazdu bez povolenia. Postih sa pri ďalšom prichytení zvyšuje, po treťom vrcholí zákazom vjazdu do Rakúska.
Peter Kremský
