Napíšte nám
o vašom vozidle
Predstavte ho čitateľom AUTOsme.sk.
Čo o svojom aute napísať?
Informácie o aute alebo motorke spolu s fotkami pošlite na e-mailovú adresu
Moje auto vyrobili v roku 1988 v továrni spoločnosti General Motors Corporation (GM) v mestečku Janesville v južnej časti štátu Wisconsin v USA pod značkou Chevrolet.
Túto fabriku založili v roku 1919 a zatvorili v 2008.
Auto bolo určené pre letectvo Spojených štátov a slúžilo na leteckej základni McGuire na východnom pobreží v New Jersey počas studenej vojny.
V 80. rokoch dodávala automobilka GM podobné pickupy pre vojsko ako súčasť programu Commercial Utility Cargo Vehicle.
Moje vozidlo sa nezúčastnilo žiadnych bojov, bolo iba na základni a slúžilo na podporu operácií a na prepravu posádok z kasární do lietadiel. Bolo asi jedno z posledných pred tým, ako sa začali dodávať nové vojenské vozidlá Humvee.
Humvee prebral motor z týchto Chevroletov.
Keď som sa náhodou dostal k tomuto vozidlu, netušil som, akú vášeň vo mne prebudí. Osemdesiate roky majú svoj vlastný štýl a je to posledná dekáda, kedy autá boli ešte jednoduché, spoľahlivé a najmä boli súčasťou amerického sna.
Potom sa fabriky presťahovali do Mexika a mnohé rodiny a mestá, ako Detroit, sa z toho sna zobudili.
Detroit: Ako skončilo mesto, kde vznikol automobilizmus Čítajte Auto som získal, keď malo najazdených iba 75 000 míľ (113 000 km). Skoro ako nové. Som veľmi spokojný, v akom stave je. Žiadna hrdza, pod kapotou je všetko nanovo vymaľované a čisté.
Nesnažím sa udržiavať môjho veterána v originálnom stave, okrem farby. United States Air Force farba sa volá Strata Blue a je to špecifický odtieň modrej.
Zrkadlá, kolesá a nárazníky majú byť biele, nápisy na dverách žlté.
Nápisy chýbajú, lebo ich zoškriabali. Ale z blízka sa dajú prečítať: "US AIR FORCE - sériové číslo - FOR OFFICIAL USE ONLY".
Má skromný, 6,2-litrový naftový motor
Veľkosťou sa tento pickup radí do strednej až veľkej kategórie, pritom je ale poháňaný celkom skromným naftovým motorom.
Výrobca udáva, že tento 6,2 litrový motor vyvinie výkon 155 koní (116 kW) a krútiaci moment 325 Nm.
Na začiatku 80. rokov vyvinula automobilka GM alternatívu k veľkým benzínovým motorom pre ropné embargo. Naftový motor začala montovať do všetkých pickupov určených pre vojakov.
Vojenská verzia je najjednoduchšia, bez akýchkoľvek doplnkových technológií.
Na rozdiel od ostatných motorov sa pri mojom motore udáva objem v litroch a nie kubických palcoch, ako zvyčajne.
Dve batérie a dve nádrže na 150 litrov nafty
Všetky komponenty motora sú mechanické, či palivová pumpa alebo vstrekovacia pumpa. Žiadne elektrické súčiastky okrem štartéra a žhavičov. A nechýba samozrejme zástrčka, ktorá napája ohrievač olejovej vane do zimy.
Elektrický systém je vyriešený duálne. Pod kapotou je to 24-voltový systém napájaný z dvoch batérii, ale v kabíne je všetko ostatne 12-voltové.
Motor je poháňaný naftou z dvoch nádrží, ktoré sa pohodlne dajú tlačidlom prepínať. Do nádrží sa zmestí približne 150 litrov nafty.
Spotrebu má vynikajúcu. Ako nákladiak
Jednoduchosť motora umožňuje jeho poháňanie i olejom, bionaftou alebo recyklovaným olejom, v ktorom boli vyprážané hranolky.
Spotreba je vynikajúca. Moja ťažká verzia pre šiestich pasažierov žerie približne 21 litrov na 100km v meste a asi 11 litrov na 100 km na diaľnici. Nie je pritom dôležité, či je auto prázdne alebo plne naložené.
Aj keď sa v porovnaní s osobnými autami zdá, že spotreba je veľmi vysoká, v porovnaní s podobnými pickupmi, ktoré odvezú rovnaký náklad, je oveľa nižšia. A tiež si myslím, že je enviromentálne prijateľnejšie, ako nové hybridy alebo elektromobily, ak beriem do úvahy výrobu batérii.
Môj plne recyklovaný veterán je jednoducho zelený (aj keď je modrý) a podľa všetkého máme ešte rezervu približne 300 000 míľ, ktoré by sme mali najazdiť s týmto motorom bez veľkých komplikácií.
Naftové motory sa tolerujú, aj keď kvapká olej. Ale tento vôbec neprepúšťa.
Osobný rýchlostný rekord: 125 km/h
Nevýhodou je trojstupňová automatická prevodovka Turbo-Hydramatic 400, ktorá je veľmi silná. Motor by bežal ľahšie pri vyšších rýchlostiach, keby mala ešte jeden stupeň.
Poháňaná je iba zadná náprava cez obrovský diferenciál. Je to jednoduchá náprava s dvomi kolesami. Ale ešte som nebol v situácii, že by neodviezla to, čo som potreboval.
Nejazdím rýchlejšie ako 55 míľ za hodinu (90 km/h), čo je aj vojenský rýchlostný limit. No vysoký krútiaci moment mi dáva veľkú kontrolu nad riadením. V akejkoľvek rýchlosti toto auto veľmi ľahko akceleruje.
Osobný rýchlostný rekord s týmto autom mám okolo 80 mph (125 km/h).
K emisiám veľa povedať neviem, pretože vo Washingtone DC nemusím s týmto autom na technickú kontrolu. Na Slovensku by ale podľa mňa kontrolou neprešlo.
Ľahkosť a jednoduchosť ovládania sa dá porovnať len s veľkými luxusnými sedanmi. Volant sa dá točiť jedným prstom, plynový pedál je veľmi citlivý.
Brzdový pedál je trochu tvrdší. Pedále radšej ovládam oboma nohami. Ľavá je na brzde, pravá na plyne.
Potrebuje veľa kvapalín: vedro oleja a 15 litrov chladiacej zmesi.
Celé auto je veľmi nenáročné na údržbu a jeho veľkosť umožňuje veľmi jednoduchý prístup ku ktorejkoľvek časti.
Nainštaloval som nový veľkokapacitný naftový filter, vyhodil hadicu na nasávanie vzduchu a úplne otvoril vzduchový filter.
Predné tlmiče sú takisto nové. Ich výmena trvala asi 20 minút.
Pre mesiacom mi praskol chladič.
Výhodou vozidiel GM je, že veľa častí sa používa na autách rôznych značiek a veľa z nich jazdí veľmi dlho. Aj trh s náhradnými dielmi je vynikajúco zásobený.
Nový chladič mi prišiel za dva dni a vymenil som ho za dve hodiny. No musel som do neho naliať asi 15 litrov chladiacej kvapaliny.
Veľkosť je nevýhodou aj pri výmene oleja. Tento motor vyžaduje vedro oleja.
Vnútro je z dreva
Zadný nárazník je vojenský, z hrubej ocele. Auto má aj prívesný mechanizmus na rozličné typy prívesov.
Interiér je nanovo zrekonštruovaný s malými zmenami.
Vpredu a vzadu boli dve veľké pohodlné lavice. Predošlý majiteľ prednú lavicu vyhodil a nainštaloval jednotlivé sedadlá. Sú síce tiež pohodlné, ale ťažko sa do nich vstupuje pre výšku auta.
Umelý kryt palubnej dosky som vyhodil a teraz sú všetky kryty palubnej dosky, dvier a aj stredná konzola s rádiom vyrobené z dreva. Strop je takisto pokrytý drevom.
Jeden z hlavných doplnkov, ktoré sa som si sám nainštaloval, je klietka na rebríky z môjho predošlého auta a nová predná mriežka.
Originálna mriežka bola umelá. Pozváral som si ale oceľovú mriežku, aby mi chránila aj svetla. Chráni vynikajúco pred kríkmi, alebo keď sa kde tu niečo potlačí.
Teraz pracujem na veľmi vzácnom malom pickupe GMC Caballero. Keď bude tento rok spojazdnený, aj o ňom vám napíšem.
Autor: Peter Krško
