reklama
Moskva 10. novembra (TASR) Za 18 rokov vlády najmocnejšieho muža Sovietskeho zväzu a celého východného bloku sa osobný automobilový park Leonida Iľjiča Brežneva vďaka častým darom zo zahraničia rozrástol do slušných rozmerov.
Limuzíny parkovali v Kremli a v garážach 9. odboru KGB. Po smrti generálneho tajomníka zostali vdove Viktorii Petrovne tri mercedesy. Jeden z nich aj rovných 20 rokov po smrti Brežneva brázdi ulice Moskvy.
Jeho majiteľom je Brežnevov vnuk Andrej Brežnev. Vnuk pokračuje vo stopách svojho deda len čiastočne a komunistické myšlienky skĺbil s kapitalizmom.
Andrej je majiteľom nočného baru v centre Moskvy, ale v lete založil v Rusku Novú komunistickú stranu. Zbieranie a riadenie áut bolo len jednou zo záľub bývalého generálneho tajomníka. Sovietsky líder mal rád aj víno, zubrovku a rád flirtoval so ženami.
Brežnev zomrel 10. novembra 1982, len 39 dní pred svojimi 76. narodeninami. Strmá kariéra Leonida Iľjiča, ktorý sa nezmazateľne zapísal do dejín 20. storočia i podvedomia celých generácií sovietskych občanov, sa začala ešte v dobách vojny proti Nemecku. Po vojne sa Brežnev na východe Ukrajiny vyznamenal pri obnove priemyslu a strategických stavieb a vyslúžil si uznanie samotného J.V. Stalina.
S odchodom Brežneva do Moskvy sa do sovietskej metropoly z východu Ukrajiny presunula celá generácia politických činiteľov, ktorí potom na desiatky rokov obsadili hlavné posty v KGB, polícii, armáde a na kľúčových ministerstvách.
V roku 1964 bol Brežnev jedným zo sprisahancov v najvyššom vedení komunistickej strany, ktorí zvrhli sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova. Za 18 rokov svojej vlády sa Brežnev prepracoval k titulom maršala, hrdinu socialistickej práce a štyrikrát sa stal nositeľom najvyššieho štátneho vyznamenania Hrdina Sovietskeho zväzu.
Éra Brežneva priniesla zmiernenie napätia v sovietsko-amerických a sovietsko-nemeckých vzťahoch, Brežnev však stojí aj za viacerými osudovými rozhodnutiami. V roku 1968 dal súhlas na okupáciu Československa, ktoré sa pokúšalo o revolučnú reformu socializmu. O 11 rokov neskôr, v roku 1979, Brežnev súhlasil s vojenskou intervenciou sovietskych vojsk do Afganistanu.
S érou Brežneva sú spojené aj šťastnejšie momenty. Sovietsky generálny tajomník podporil výstavbu najväčšej sovietskej automobilky v Togliatti, podporoval modernú bytovú výstavbu a v roku 1980 v Moskve otváral olympijské hry.
Brežneva pochovali na moskovskom Červenom námestí za mauzóleom pri stene Kremľa. S odkazom Brežneva sa ruská verejnosť i zahraničné návštevy v Moskve stretávajú často. Jedným z takýchto miest je mohyla neznámeho vojaka a večný oheň v Alexandrovskom parku pri Kremli. V 1967 to bol nápad práve L.I. Brežneva.
Bývalý sovietsky vodca mal svoj post opustiť v roku 1978, alebo najneskôr v roku 1980, domnieva sa jeho vnuk Andrej. "S babkou sa o tejto téme bavili často. Vravieval, že je najvyšší čas na dôchodok. Ale intrigy okolia to je veľká sila. Presvedčili ho o jeho nenahraditeľnosti a poradili mu, aby len viac oddychoval," vysvetlil potomok Brežneva.
Spomienka na Brežneva a ním symbolizovanú éru neslobody a radov v obchodoch na nedostatkový tovar je živá aj po 20 rokoch. V minulých dňoch v Moldavsku v rámci reklamného ťahu istá obchodná spoločnosť vyhlásila, že vo svojej predajni bude niekoľko hodín predávať kedysi nedostatkový tovar za sovietske ruble a sovietske ceny.
Pred obchodom sa zhromaždilo vyše 3000 ľudí a o tom, že išlo o žart, ich nedokázala presvedčiť ani polícia. Na každý pád ľudia pred obchodom vyhotovili poradovník.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem
