Lubor: "Vychádzal som z Lazaretskej na Dostojevského rad v Bratislave vľavo na zelenú šípku. Bolo desať hodín večer.
Zrazu sa po Dostojevského vyrútili dve policajné autá s pustenými majákmi, no bez sirén. Musel som prudko zabrzdiť, keďže som ich uvidel v poslednej chvíli a nepočul som ich.
Kto by bol na vine, keby sme sa zrazili?"
Spýtajte sa aj vy. Skúste poradňu alebo píšte na magazin@natankuj.sk
Len vodič vozidla, ktoré má zapnutú sirénu a modrý alebo červený maják, šoféruje vozidlo s právom prednostnej jazdy.
S takýmto vozidlom môže ignorovať dopravné pravidlá, ak neohrozí bezpečnosť cestnej premávky.
Vodič auta bez sirény musí dodržiavať všetky pravidlá, ak mu policajti neumožnia využiť niektorú z výnimiek, ktoré pozná zákon o cestnej premávke. No ani vtedy nesmie ohroziť bezpečnosť premávky.
Policajné autá v tomto prípade nemali právo prednostnej jazdy. Keďže v nich sedeli policajti, smeli si udeliť výnimku okamžite potrebnú v cestnej premávke. Pre nich znamenala prakticky to isté, akoby mali sirénu zapnutú, no pre ostatných je v tom veľký rozdiel.
Kým vozidlu s právom prednostnej jazdy musia ostatní umožniť plynulý a bezpečný prejazd, vozidlám s výnimkou nemusia.
Policajti idúci po Dostojevského si mali tento rozdiel uvedomiť a prispôsobiť jazdu.
Na výnimku i nezapnutie mohli mať dôvod. Zároveň ale neupozornili vodičov, s ktorými sa ich dráhy mohli križovať.
Ak by sa vozidlá zrazili, vina by sa mala posudzovať, ako každá iná havária.
Na základe zelenej šípky na semafore mal prednosť pri prejazde križovatkou Lubor. Policajti síce mali možnosť ísť aj na červenú, no zároveň mali povinnosť pri svojej jazde nikoho neohroziť. To by ale nedodržali, ak by do Luborovho auta narazili.
