Počas troch dní sme absolvovali viac ako 1300 kilometrov za volantom Dacie a vyskúšali sme lacné auto v dovolenkovom režime.
Pozrite sa s nami do vývojového centra Dacia v Rumunsku
Cesty, ale aj celková úroveň krajiny predčili naše očakávania. Predošlé, osobné a šestnásť rokov staré skúsenosti a zážitky akoby boli z úplne iného štátu.
Rumunsko sa pri pohľade spoza okna dopravného prostriedku za ten čas výrazne zmenilo k lepšiemu.
V dopravnej sieti postupne pribúdajú diaľnice. Nájdeme tu rôznorodú kvalitu ciest a členitý terén podobne ako na Slovensku.
Pomer kvalitných a nekvalitných komunikácií je v Rumunsku stále predsa len o niečo nepriaznivejší ako na Slovensku. Aspoň na základe našich skúseností s časťami krajiny, ktoré sme navštívili.
V Rumunsku postupne pribúdajú nové diaľnice. Aj napriek progresu je v krajine množstvo ciest so zlým povrchom.
Rumunsko si vyžaduje iný štýl jazdy
Po prekročení hraničného priechodu Nadlac sme si museli zvyknúť na iný štýl jazdenia.
Po úspešnom predbehnutí nákladného auta sa nezriedka stalo, že nám to jeho vodič vrátil v dedine, kde mu na rovine nerobila problém rýchlosť aj 90 km/h.
Po skončení obce v najbližšej zákrute už úspešne operoval na čele kolóny pri polovičnej rýchlosti. Policajných hliadok stretnete podstatne menej ako u nás.
S trochou humoru konštatujeme, že tí naši by tu naplnili ročný rozpočet za týždeň, a to by sa nemuseli skrývať za kríkmi.
Pozor si treba dať na neskutočné množstvo túlavých psov pohybujúcich sa okolo ciest. Mnohé z nich sú zmrzačené po stretnutí s autom.
Napriek tomu, cesta ostáva ich domovom.
Na miestach s nekvalitným povrchom sa tu nezvykne spomaľovať. Aj bez toho trvá cestovanie podstatne dlhšie, ako by sme na základe vzdialenosti odhadovali.
Je to taký rumunský paradox. Jazdí sa rýchlo, policajtov tu nevidno, na zlom povrchu sa nespomaľuje, ale aj tak trvá jazda neúmerne dlhšie ako u nás.
Dacia ukázala svoje prednosti na nekvalitnom povrchu
Vozidlá miestnych si veľa vytrpia a teraz presne chápeme, prečo Dacia vyrába lacné, ale na pocit odolné autá.
Ako sa na nich prejaví zlé zaobchádzanie, z dlhodobého hľadiska zhodnotiť nedokážeme.
Pri samotnej jazde na nekvalitnom povrchu však vodiča upokojuje nízka hladina hluku od podvozka, čomu určite napomáhajú aj pneumatiky s vyšším profilom.
Viac "gumy" na kolese znamená viac komfortu a dlhšiu životnosť auta.
Počas štyroch dní sme postupne vyskúšali Dacie Dokker, Logan, Logan MCV a Lodgy.
Aj po prejdení väčších nerovností ostáva v popredí pocit, že sa auto bez výraznejších problémov vyrovnáva s rázmi do podvozka.
Môžeme to konštatovať o každej z Dacií, v ktorej sme sedeli. A to sme počas štyroch dní (vrátane prejazdu Maďarska) postupne vyskúšali Dokker, Logan, Logan MCV a Lodgy.
Jedine Logan MCV pri pohľade zvonku mierne poskakoval počas svižnejšej jazdy našich kolegov. Spôsobuje to jeho dlhší zadný previs.
Hlavným cieľom našej cesty bola návšteva vývojového centra Dacie v meste Pitesti, o ktorom sme už písali v predchádzajúcom článku.
S Daciou si rýchlu jazdu serpentínami užijete inak
Ďalšou pre nás zaujímavou zastávkou bola dnes pomerne známa cesta Transfagarasan, oficiálne postavená v prvej polovici sedemdesiatych rokov na pokyn rumunského diktátora Ceaucescua.
V skutočnosti sa na nej pracovalo až do roku 1980. Je dlhá viac ako 90 km a jej najvyšší bod leží v nadmorskej výške 2034 m n m (niektoré zdroje uvádzajú 2042).
Výhľad, ale najmä prejazd ostrých zákrut cesty Transfagarasan s pomerne kvalitným asfaltom, potešia asi každého automobilového nadšenca.
Nevšedný zážitok pri jej prejazde si môžu návštevníci vychutnať iba počas niekoľkých mesiacov v roku. V závislosti od podmienok býva cesta otvorená od júna do druhej polovice októbra.
Aj keď Daciu vo všeobecnosti za zvládanie rumunskej dopravnej siete chválime, pri stúpaní serpentínami Transfagarasanu by sme volili podstatne športovejšie auto.
Hnať Daciu hore ostrými zákrutami jednoducho nemá zmysel, a tak sme sa viac sústredili na panorámu a nádherné výhľady.
Takýto výhľad sa nám naskytol z vrchnej časti cesty Transfagarasan. Takže je v podstate skoro jedno akým autom vyjdete hore. Pohľad je rovnako úchvatný.
U nás vyhralo Lodgy
Po návrate domov na Slovensko sme mali za sebou okolo 2500 kilometrov a štyri náročné dni strávené za volantom.
Viac ako dĺžka trasy nás unavovalo množstvo hodín odsedených na sedadle vodiča, či spolujazdca. Dôvodom sú aj nie celkom ideálne tvarované sedadlá, preto si treba naplánovať väčšie množstvo prestávok.
Pochváliť musíme navigáciu, ktorá nás pozitívne prekvapila ovládaním aj samotným navigovaním.
Pred dovolenkou, prípadne zahraničnou cestou do Rumunska, je však nutné aktualizovať mapy, pretože tu priebežne pribúdajú nové úseky diaľnic.
Z Dacií, ktoré sme vyskúšali, by sme si vybrali model Lodgy pre jeho mierne vyšší výkon a šesťstupňovú prevodovku.
Všetky ostatné Dacie boli vybavené päťstupňovou manuálnou prevodovkou v kombinácii s motorom 1.5 dCi dosahujúcim výkon 66 kW.
Jedine Lodgy bola výnimkou, kde rovnaký motor ponúkal o 13 kW viac. Mimo diaľnice bol pre nás práve každý kilowatt navyše dôležitý.
