Renault oslavuje 115 rokov a postupne uvoľňuje mnohé zaujímavé informácie a míľniky svojej značky.
Pri pohľade do nedávnej histórie sa pomaly aj automobilový priemysel javí ako koleso módy, lebo s istými obmenami a kvalitnejšími materiálmi sa riešenia a problematiky objavujú opäť.
Teraz taká obohraná téma znižovania objemov motorov v malých autách tu už raz bola. Prvú generáciu Renaultu 5 predstavili v roku 1972 a rok na to začala prvá ropná kríza.
Krátko potom prišli na rad diskusie o udržateľnosti zdrojov a bol najvyšší čas vyvíjať autá s nižšou spotrebou.
Vo Francúzsku dokonca postupne zaviedli daň, ktorej výška súvisela s objemom motora. Renault presadzoval, aby o výške dane rozhodovala aj dĺžka prevodov.
Úsporné auto dostalo reklamu zadarmo
V roku 1976 Renault uviedol model GTL (GTLisation) s nižšou spotrebou. Po štyroch rokoch prišla druhá vlna ropnej krízy a prvé reálne znižovanie objemu motora a hmotnosti.
Pretože Renault 5 vážil len 785 kilogramov, technici mohli znížiť objem motora z 1289 cm3 na 1108 cm3.
Vynovený Renault 5 GTL s dlhšími prevodmi mal vraj spotrebu 4,9 litra benzínu pri rýchlosti 90 km/h a v meste spotreboval 6,3 l/100 km.
To bolo o tretinu menej než dosahoval jeho predchodca. Podľa dobových zdrojov dávali niektoré televízie malému úspornému autu reklamný priestor zadarmo.
Vďaka tomu sa Renault 5 stal najpredávanejším autom Európy. Postupom času automobilky na tento problém akoby zabudli a v malých autách opäť narástol objem motorov aj hmotnosť.
Po roku 2009 začala byť vplyvom krízy opäť aktuálna nízka hmotnosť, malý objem a ECO verzie s dlhými prevodmi.
Experimentovali aj s hybridom
Kombinácia dvojakého pohonu v aute tiež nie je otázkou posledných rokov a v histórii by sme našli mnoho hybridných áut aj mimo dielní značky Toyota.
Väčšina z nich však skončila pokusy s hybridom v štádiu konceptu. Renault postavil v roku 1995 koncept Next. Malo to byť rodinné auto so spaľovacím motorom vpredu a dvomi elektromotormi vzadu.
Pod prednou kapotou bol iba trojvalec s objemom 750 cm3 a už v tom čase mal robotizovanú prevodovku.
Aby motor vládal s autom pohnúť, vzadu sa do činnosti pripájali dva elektromotory. Koncept mal dosiahnuť priemernú spotrebu 3,4 litra a v prípade potreby maximálnu rýchlosť 165 km/h.
Mal už aj štart-stop
Benzínový motor sa vypínal a štartoval jednoduchým stlačením spojky. Vďaka elektromotorom prešiel Renault Next aj 20 kilometrov na čisto elektrickú energiu, čo je dnes na úrovni plug–in hybridov.
Next vyrobený z hliníka a karbónového vlákna vážil len 875 kilogramov a na tvorbe karosérie sa podieľal aj Horacio Pagani, autor legendárneho auta Zonda.
Auto postavili za 365 dní a z dnešného hľadiska mu chýba len jediné: sériová finálna podoba.
