BRATISLAVA. Na Račianskej či Šancovej už nemôžu pribúdať ďalšie autá. V centre mesta ich má byť ešte menej ako dnes. Napríklad na Panónsku by sa však dali pustiť aj ďalšie.
Aj to je filozofia, ktorou sa chce v budúcnosti riadiť hlavné mesto. Vypracovalo dokument, podľa ktorého by mala byť Bratislava rozdelená na tri zóny. Tie určia, v ktorých častiach mesta sa ešte môže automobilová doprava zvyšovať a kde už autá púšťať nebudú.
Princíp zonácie je navrhnutý v Zásadách rozvoja cyklistickej a pešej dopravy, ktoré schválili ešte v septembri bratislavskí mestskí poslanci.
V širšom centre Bratislavy chcú menej áut
Do prvej zóny, kde sa má znižovať množstvo áut, bude podľa poradcu primátora Michala Feika patriť najmä centrum a širšie centrum mesta.
"Sú to lokality, kde chodí veľa chodcov a my chceme, aby boli upokojené pre autá a komfortnejšie pre pešiu dopravu a cyklistov," povedal Feik.
Hovorí napríklad o Špitálskej ulici či Námestí SNP, ktoré bolo pred časom prejazdné a po novom sa uvažuje, že by autá otáčali už pri pošte a ďalej do priestoru ich nepustili.
"Namiesto toho by tam mohla pribudnúť pešia zóna, lavičky či zeleň," dodal. Štúrova ulica bude po prestavbe tiež prejazdná len v jednom smere.
Na Šancovej by viac áut mohol znamenať kolaps
V druhej zóne, kam by mohla patriť napríklad Šancova či Račianska ulica, chcú automobilovú dopravu stabilizovať.
"To sú ulice, kde ak by sa ešte zvýšil počet áut, došlo by ku kolapsu," zdôraznil Feik.
Medzi ulicami Račianska, Kominárska a Škultétyho však napríklad Penta postaví nový bytový komplex. "Cez križovatku Račianske mýto už ale viac áut neprejde. Aj pri vznikajúcej výstavbe je jediné riešenie podporovať iné druhy dopravy," podotkol poradca.
Zonácia má byť záväzná pri posudzovaní investičných zámerov.
Zvýšenie počtu pruhov vedie k pribúdaniu áut
Ulice ako Dolnozemská či Panónska by zase mohli patriť do tretej zóny, kde je podľa Feika za určitých okolností prípustný nárast individuálnej dopravy.
Presné ulice však ešte mesto neurčilo. "Momentálne sa spracúva Generel dopravy, aj na základe neho sa bude dať analyzovať, kde ešte je možný nárast automobilovej dopravy a kde by už mala klesať," vysvetlil.
Viac pruhov pre autá podľa poradcu primátora vedie k tomu, že áut v meste pribúda.
"Viaceré štúdie zo zahraničia potvrdili, že ak sa rozšírili kapacity ciest o desať percent, tak v priebehu roka až dvoch narástla aj individuálna doprava o desať percent," priblížil Feik s tým, že rozširovanie počtu pruhov teda nič nerieši.
Červená vlna namiesto zelenej alebo cestná diéta
V Paríži majú namiesto zelených vĺn vytvorené tzv. červené vlny. Ak teda autá jazdia určitou štandardnou rýchlosťou, musia zastaviť na každej križovatke. To má vodičov odrádzať od používania auta.
Feik opisuje, že pomerne rozšírený spôsob riešenia dopravných kolón je aj tzv. cestná diéta, čiže zužovanie pruhov pre autá v prospech chodníkov a verejnej dopravy.
"V Bratislave až takéto radikálne riešenia zatiaľ nie sú potrebné. Tu nám stačí, aby sme znížili objem dopravy o 10 až 15 percent," podotkol poradca primátora.
Riešiť to chce mesto podľa neho ďalším zavádzaním bus pruhov a zatraktívňovaním verejnej dopravy, budovaním cyklotrás či stabilizáciou podmienok pre autá.
Znížiť počet áut v centre a riešiť problémy so zápchami chce Bratislava najmä parkovacou politikou. Tú sa však súčasnému vedeniu počas tohto volebného obdobia nepodarilo prijať, po dlhých prípravách ju mestskí poslanci dvakrát neschválili.
