Staré Škodovky a najmä Lady boli asi tie najlepšie autá na zimu. Na Žiguli ste každým pórom tela cítili reálnu situáciu na ceste.Z rely Tatry sme doviezli víťazstvo a aj titul v triede
Príprava na zimu bola omnoho náročnejšia, lebo autá boli staré a mali svoje muchy. To boli vozidlá, ktoré dokázali pred zimou zmeniť aj šoférov.
Áno, robili občas starosti a nemohli sme byť tak neobmedzení páni situácie ako dnes. Teraz nám ostala len fráza a otravná téma príprav na zimu.
Aby si niekto moje myšlienky nevysvetlil zle, upozorňujem, že pred tridsiatimi rokmi som mal dobrý príklad doma. Už vtedy mal môj otec druhú sériu diskov a špeciálne zimné protektory na všetky štyri kolesá.
Auto bolo na zimu starostlivo pripravené aj napriek tomu, že parkovalo v garáži.
Ešte dnes vidím, ako otec mieša Fridex s vodou a skúša na balkóne bod mrazu.
Naša „škodovienka“ nás nikdy v zime nenechala a hustomer na meranie zmesi v batérii možno ešte leží v skrini.
Podstata je inde
Odvtedy sa autá zmenili, nemrznúcu zmes majú v štandardnej výbave a pri pravidelných prehliadkach kontroluje servis všetko.
S výnimkou dlho stojacich áut s vybitou batériou skoro nepoznáme problém. Preto chápem, že aj téma prípravy auta na zimu môže byť dnes pre čitateľa dôvod na pokazený deň.
Dnes tieto informácie produkujú agentúry a automobilky, lebo je to dobrý a nevinný nosič reklamnej informácie.
Pochopiteľne, sme tu na to, aby sme aj na túto tému pridali nejaké skúsenosti a možno o niečom diskutovali.
Len pred čítaním článku vedzte, že tieto riadky píše človek, ktorému stojí na dvore Renault Trafic ešte na letných pneumatikách.
Presne tento istý človek dnes pri prvom riadnom mraze hľadal škrabku na okno, aby urobil fotku do SME.
Tiež začínam s prípravou auta na zimu, keď zima príde.
Samozrejme na Raylle Tatry som si na obhliadku trate bral také auto, ktoré malo zimné pneumatiky, pretože mohol napadnúť aj sneh. Na rely a v Tatrách ešte chvíľu ostanem.
Pneumatiky nestačia
Skôr než absorbujete všetky zaručené rady o siedmich stupňoch a zimných pneumatikách, pridám skúsenosť z Rallye Tatry.
Ako každé rely auto, aj náš Peugeot 208 R2 mal súťažné pneumatiky, bez akých sa pretekárske auto nezaobíde. Asi ako to vaše bez zimných.
V Poprade bola na teplomeri nula a pred večernou skúškou sme obuli najmäkšiu zmes, akú sme mali, teda číslo 11. Vyšli sme zo servisu a pred štartom na mestský okruh sme čakali dosť dlho.
Pneumatiky chladli a stali sa z nich „puky“. V prvej pravej zákrute po štarte som mal malú rýchlosť, takže sa neprejavili, ale v nasledujúcej ľavej mi pri vlažnom prejazde uletel zadok.
Prvú časť mestského okruhu som išiel vyslovene pomaly a aj to som musel pre „prepísknutú“ zákrutu cúvať.
V druhom kole sa plášte ohriali a držali tak, že by vám pri brzdení vyleteli oči z jamiek.
Vo štvrtom kole okruhu sa plášte už prehriali a pri výjazdoch z pomalých zákrut prestali lepiť, dokonca dymili od pretáčania. Opäť som musel zvoľniť a prispôsobiť sa.
Presne tak je to aj so zimnými pneumatikami.
Sedemstupňová téma je len orientačný bod. Zimné plášte sú na snehu a za istých okolností nenormálne dobré oproti letným.
Rozdiely sú až priepastné. Ako sme však neraz odmerali na slnkom zaliatej diaľnici v decembri, nemusia byť ideálne na krízové brzdenie.
Skrátka, ak by som si myslel, že mám na pretekárskom aute pretekárske pneumatiky a idem tak od začiatku, tak ešte teraz je otlačený Peugeot na zvodidlách v Poprade.
Tatry sú symbol
Práve pod Tatrami sa oplatí pripomenúť, že podobne ako v autách aj v „outdoorovom“ oblečení pre turistiku si za peniaze kúpite všetko. To láka turistov k podnikaniu extrémnych túr v našich veľhorách.
To oblečenie je dnes také úžasné a také dobré ako dnešné autá. Nové tkaniny umožnia víkendovému športovcovi podniknúť túru pre skutočných horolezcov.
Aj auto vybavené zimnými plášťami a stabilizačným systémom sa môže javiť na snehu ako prikuté o cestu.
Vo veľhorách aj na cestách však nastáva chvíľa, bod zlomu, kedy sa ukáže, čo máte natrénované a ako viete šoférovať.
Vďaka oblečeniu alebo technike sme však za hranicou, ku ktorej by sme sa nahí a v starom Žiguli ani nepriblížili.
Zima neodkladne prichádza, je to normálne a sám sa snažím uvedomiť, že sme aj bez veľkých príprav lepšie technicky než mentálne vybavení a na tom treba pracovať v prvom rade. Samozrejme pridávam aj pár rád.
Vidím, štartujem a nešmýkam
Pre každého motoristu je v zime podstatné naštartovať, mať nástroj na odstránenie námrazy a obutie, ktoré je schopné zvládnuť sneh a ľad.
Z testovacích áut poznám výhodu vyhrievaného čelného skla. Nakoľko v domácom aute také nemám, oddnes presuniem škrabku z úložného priestoru do dverí. Asi najviac však oceňujem jednoduchý prístrešok nad autom.
Vtedy sa mi námraza na okne netvorí. Proti námraze z vnútornej strane čelného skla používam klimatizáciu, ktorá vysušuje.
Keď prídeme z večerného amatérskeho hokeja, nechám chvíľu dokorán otvorené dvere. Auto vetrám od vlhkosti aj pri návrate z lyžovačky.
Robili sme už niekoľko testov škrabiek na sklá. Nikdy sa nepozerajte na dizajn alebo parádne rukoväte. Podstatná je pracovná hrana a priľnavosť ku sklu.
Dlhšia rukovať pomôže najmä pri SUV a vyšších autách.
Čiže prvá zásadná vec je starostlivosť o čisté sklo, ale tomu niekedy stačí metlička alebo malá jednoduchá plastová škrabka.
Relatívne často, najmä ak plánujem ranný skorý odjazd, používam ochrannú fóliu na čelné sklo.
Autobatérii jazdenie prospieva
Od veku a spôsobu používania auta závisí aj príprava na zimu. Novšie a pravidelne používané auto bude mať určite autobatériu v dobrom stave.
Autobatéria potrebuje pozornosť, ak auto naozaj dlhodobo stojí alebo absolvuje len občasné a extrémne krátke trasy.
Ak niekto spozoruje na jeseň pomalšie štartovanie a auto dlhšie stálo, oplatí sa nechať dobiť autobatériu alebo kúpiť novú.
Osobne v zimnom období nenechávam dlhodobo stáť autá s minimom paliva v nádrži. Pred tuhou zimou tankovanie naftového Renaultu Trafic obohatím o nemrznúce aditívum.
Benzínovým autám doprajem len benzín, tie v štartovaní nesklamú.
Pneumatiky vymením spolu s hlavou
Pochopiteľne tretia a dôležitá vec je obutie. Na sneh vyrážam len na zimných plášťoch a pochopiteľne používam sezónne obutie.
Napokon niet krajšie nedeľné skoré ráno ako keď je na ceste päť centimetrov prašanu. Každý má také plášte, aké si môže dovoliť a viac než značka a výsledok v nejakom porovnávacom teste zaváži ich stav a spôsob použitia.
Často mi telefonujú kamaráti a pol hodinu riešia značku pneumatiky do neuveriteľných detailov, akoby by išli na pretekársky zasnežený okruh.
Pritom na snehu stačí vymeniť ujazdenú stopu za čerstvý sneh a rozdiel v správaní auta niekoľkonásobne prevýši rozdiel medzi značkami.
Na záver, ak máte svoju dobrú skúsenosť, napíšte ju do reakcií pod článok a už len tým, že to všetci spoločne napíšeme, si uvedomíme, že zima prichádza.
Vďaka vám čitateľom som dnes vyšiel z domu skôr a pre titulnú fotku vytiahol škrabku.
Verím, že popoludní bude mať kamarát v našom dedinskom pneuservise voľno, odnesiem mu tam auto a nechám ho prezuť.
Samozrejme istú ochranu a pozornosť venujem diskom aj skrutkám. Pôjdem si na pumpu do susednej obce nakúpiť nemrznúcu zmes v bandaskách, aby som ju mal doma a poruke.
No a to je všetko. Vlastne nie: Zo všetkého najviac venujem zimnú údržbu mysleniu.
P.S.: Len tak na okraj
Vlani sa mi ozval kamarát, ktorému som predal Renault Grand Scenic a pýtal sa, kde má ísť do servisu, lebo mu vraj hučí ložisko.
Vzhľadom na stav a kilometre ma to trochu prekvapilo, ale odporučil som servis. Odpadol mi kameň zo srdca, keď mi volal, že to nebolo ložisko.
Avšak bolo to možno niečo horšie. Pri výmene letnej sady diskov za zimnú mu nevymenili skrutky, ktoré patrili k zimným diskom.
Tie letné mali úplne iný tvar sedla, nepasovali k diskom a dokonca mu jedna „strelila“.
Keď bude mechanik v pneuservise lamentovať nad tým, prečo máte takéto disky a nie tie krajšie a prečo jazdíte na gumách Michelin a nie Continental, upozornite ho:
Nech si hľadí toho, aby dal správne skrutky k správnym diskom a aby na momentovom kľúči aj nastavil správny uťahovací moment. Ten najvyšší nemusí byť najlepší.
