Najbezpečnejšie cesty na Slovensku sú diaľnice a rýchlostné cesty. Viac ako tri štvrtiny úsekov ciest prvej triedy, ktoré sú súčasťou medzinárodných koridorov, sú nadpriemerne rizikové, z toho takmer jedna polovica získala najnižšie možné hodnotenie.
Vyplýva to zo zistení projektu Sensor, ktoré boli prezentované v stredu odbornej verejnosti.
Monitoring bezpečnosti ciest na Slovensku bol súčasťou väčšej štúdie, do ktorej je zapojených 14 krajín juhovýchodnej Európy.
Počet nehôd doteraz znižovali najmä policajti, rezervy sú v cestách
Projekt Sensor
Je to iniciatíva Európskej únie pre juhovýchodnú Európu (14 krajín). Má pomôcť zvýšiť bezpečnosť ciest pomocou štatistického vyhodnotenia nehodovosti, fyzickej kontroly ciest a odporúčaní pre správcov ciest. Projekt financuje EÚ a Cezhraničný program spolupráce pre juhovýchodnú Európu. Na Slovensku je zástupcom projektu Slovenská asociácia motoristického športu.
Viac TU >>
Na bezpečnosť na cestách vplýva nielen správanie sa ľudí (chodcov, vodičov,...), ale aj kvalita vozidiel a ciest. Najdôležitejším ukazovateľom bezpečnosti ciest sú nehody, najmä závažné.
Za posledné roky sa podľa policajných štatistík počet dopravných nehôd výrazne znížil. Podľa odborníkov z odboru dopravnej polície a správcov komunikácií, ktorí sa zúčastnili na prezentácii výsledkov projektu, to najviac ovplyvnili
- dopravno-bezpečnostné akcie polície,
- médiá (informovanie o doprave a dopravných nehodách),
- "šrotovné", a teda o 40-tisíc starých a potenciálne nebezpečných áut na cestách menej a
- výstavba nových úsekov diaľnic.
"Reštrikciu nie je možné stupňovať do nekonečna, v rámci doterajších opatrení sa už bezpečnosť na cestách nedá veľmi zvýšiť. Rezervy sú ale v bezpečnosti jednotlivých ciest," skonštatoval Martin Juck, koordinátor projektu Sensor na Slovensku.
Sledovali tisíce kilometrov ciest
Projekt hodnotil cesty podľa počtu tragických nehôd (a nehôd s vážnymi následkami) v období rokov 2006 až 2011. Štatisticky zmapoval 5262 km ciest (29% zo všetkých) s dennou intenzitou dopravy nad 3500 vozidiel.
Okrem toho koncom minulého roka prešlo monitorovacie vozidlo takmer 2500 km diaľnic, rýchlostných ciest a ciest prvej triedy. Na základe kamerových záznamov odborníci tento rok zisťovali, kde sú na cestách nedostatky.
Najväčším problémom sú pevné prekážky blízko ciest, či chýbajúce zvodidlá a akustické vodorovné dopravné značenie (keď po ňom prejde auto, hučí).
Projekt využil medzinárodnú metodiku EuroRAP, ktorú používa viac ako 80 krajín sveta. Touto metodikou sa každých sto metrov sleduje 52 parametrov (napríklad šírka cesty, krajnice, kvalita povrchu, atď.).
Získané dáta po spracovaní a kontrole zahraničnými odborníkmi nakoniec vyústili v odporúčania pre správcov ciest. Majú možnosť sa dozvedieť, ktoré úpravy ciest sú najefektívnejšie z hľadiska záchrany ľudských životov.
Správcovia ciest môžu zachrániť za 20 rokov až 7500 ľudí pred smrťou alebo vážnym zranením.
Naše diaľnice sú podľa počtu nehôd bezpečnejšie ako rakúske
História dopravných nehôd ukazuje, že diaľnice a rýchlostné cesty máme veľmi bezpečné. V porovnaní s rakúskymi sú dokonca bezpečnejšie.
U nás má nízku mieru rizika 67 % diaľničných úsekov, v Rakúsku 55 %. Zvyšok úsekov do 100 % má pre obe krajiny nižšiu strednú mieru rizika.
Cesty prvej triedy sú na tom horšie. Na Slovensku vykazuje 5 % z nich vysoké riziko, ďalších 22 % má vyššiu strednú mieru rizika.
Kliknutím na mapu sa vám zobrazí vo väčšej mierke.
Nasledujúce grafy ukazujú štatistickú mieru rizika (dopravnú nehodovosť) v porovnaní s minulosťou a s vybranými krajinami juhovýchodnej Európy.
Tieto údaje ale neumožňujú určiť, do akej miery sa na rizikovosti jednotlivých úsekov podieľajú jednotlivé faktory (správanie sa účastníkov cestnej premávky, vozidlo, cesta).
Veľké číslo v zelenom poli znamená počet usmrtených na cestách v sledovanom období.
Kliknutím na obrázok sa vám zobrazí vo väčšej mierke.
Máme aj 5-hviezdičkové diaľnice
Ďalšia časť prieskumu sa zamerala na zisťovanie reálneho stavu ciest a ich nedostatkov, ktoré predstavujú potenciálne nebezpečenstvo vzniku závažnej dopravnej nehody.
"Po prvý raz bol na Slovensku použitý proaktívny prístup hodnotenia bezpečnosti cestnej infraštruktúry, predvídanie nebezpečných úsekov," upozornil Martin Juck.
V novembri a decembri minulého roka jazdilo inšpekčné vozidlo po celom Slovensku. Získalo dáta z 2488 km ciest.
Na základe výsledkov inšpekcie dostal každý 100-metrový úsek cesty svoj vlastný bezpečnostný rating, ktorý je vyjadrený počtom hviezdičiek.
Viac ako polovica úsekov diaľnic a rýchlostných ciest získala dve alebo jednu hviezdičku. Za minimálny bezpečnostný štandard sa považujú tri hviezdičky.
Dosiahnuť päť hviezdičiek je však takmer nemožné. Kritériá sú nastavené tak, aby päť hviezdičiek spĺňala "diaľnica budúcnosti", ktorá
- je vybavená všetkými bezpečnostnými prvkami,
- komunikuje s vozidlom a
- navyše má nízku prevádzkovú rýchlosť.
Napriek tomu krátky úsek na Slovensku máme (v mestskej časti diaľnice D1 v Bratislave).
Kliknutím na mapu sa vám zobrazí vo väčšej mierke.
Cesty prvej triedy sú nebezpečné
Cesty prvej triedy sú na tom horšie. To, že žiadna z nich nie je päť hviezdičková, neprekvapuje. Také sa aj v západnej Európe nachádzajú málokde.
Viac ako tri štvrtiny z nich nedosahujú tri hviezdičky a takmer polovica získala len jednu hviezdičku.
Kliknutím na mapu sa vám zobrazí vo väčšej mierke.
"Inšpekcia ukázala, že v bezpečnosti našich ciest je veľký potenciál na zníženie následkov závažných dopravných nehôd na Slovensku," uviedol Martin Juck.
Podľa Jucka chýba len málo, aby sme na cestách dosiahli európsky bezpečnostný štandard (aspoň tri hviezdičky).
Ako zachrániť 7500 ľudí
Projekt Sensor na zvýšenie bezpečnosti ciest odporúča najmä
- znížiť počet nebezpečných a nechránených pevných prekážok v blízkosti cestného telesa (stĺpy, stromy, zábradlia, nechránené ukončenia zvodidiel a iné),
- zvýšiť ochranu pred dopravnými nehodami, pri ktorých by auto opustilo cestu (inštalácia zvodidiel a akustického vodorovného dopravného značenia),
- znížiť riziko čelných zrážok (oddelenie protismerných dopravných prúdov akustickým vodorovným dopravným značením, vodiacimi prahmi alebo stenami),
- eliminovať nebezpečné a zle označené križovatky tvaru X a T v extravilánoch, na ktorých dochádza k nebezpečným bočným nárazom vo vysokých rýchlostiach.
Ak by sa cesty upravili tak, ako to navrhuje Sensor, Slovensko by to stálo približne 180 miliónov eur. Zároveň by to ale za 20 rokov mohlo zachrániť viac ako 7500 ľudí pred úmrtím alebo ťažkým zranením.
Kliknutím na tabuľku sa vám zobrazí vo väčšej mierke (v anglickom jazyku).
