Pred rokom jazdilo po slovensku vozidlo, ktorým monitorovali bezpečnosť ciest. V rámci projektu Sensor prešli takmer 2500 km a hodnotili desiatky parametrov ciest.
Z výsledkov hodnotenia, ktoré zverejnili začiatkom novembra, vyplýva, že najbezpečnejšie cesty na Slovensku sú diaľnice a rýchlostné cesty.
Viac ako tri štvrtiny úsekov ciest prvej triedy, ktoré sú súčasťou medzinárodných koridorov, sú nadpriemerne rizikové, z toho takmer jedna polovica získala najnižšie možné hodnotenie.
Oslovili sme ministerstvo dopravy. Chceli sme vedieť, čo všetko sa u nás robí pre bezpečnosť ciest. Na otázky reagoval Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy.
Sú podľa Vás cesty na Slovensku bezpečné?
Miera bezpečnosti závisí hneď od niekoľkých faktorov - najmä od stavebno-technického stavu vozovky, schopností a správania sa vodiča a tiež od stavu vozidla.
K štatisticky najbezpečnejším samozrejme patria diaľnice a rýchlostné cesty, kde sa už v návrhu ich trasy zohľadňuje vyššia navrhovaná rýchlosť a intenzita premávky. V súčasnosti sú to aj lepšie stanovené technické normy a nové technológie, ktoré zvyšujú ich bezpečnosť ako aj pohodlie jazdy.
Potom sú to cesty I. triedy, ktorých sieť je podstatne dlhšia – cca 3188 km. Vznikala v dlhom časovom období s inými požiadavkami na vedenie trasy, šírkové parametre i únosnosť.
Prudkým nárastom intenzity, najmä ťažkej nákladnej dopravy a nárastom rozmerov a hmotnosti vozidiel sa však prejavili určité „úzke miesta“ na sieti, ktoré vyžadujú buď novú výstavbu alebo rekonštrukciu ciest, čo je však dlhodobý proces.
Ako by ste zhodnotili výsledky projektu Sensor? Sú jeho výsledky použiteľné na Slovensku?
Ministerstvo dopravy získalo prvé informácie o projekte až pri jeho prezentácii.
Preto až po jeho analyzovaní správcami ciest (NDS a SSC) bude možné zhodnotiť ich prínos pre bezpečnosť.
Rozdiel však vidíme najmä v tom, že projekt ponúka hodnotenie cesty z pohľadu jej užívateľov (vodičov), a nie správcov.
Aké opatrenia z hľadiska úprav existujúcich ciest je potrebné spraviť, aby mohli byť cesty na Slovensku bezpečnejšie? Sú na to dostupné financie?
Dnes sa pri všetkých projektoch výstavby nových diaľnic a rýchlostných ciest vždy podnikajú kroky na zvyšovanie bezpečnosti.
Ako sme už uviedli v 1. otázke, najviac opatrení v súvislosti s bezpečnosťou cestnej premávky si vyžadujú cesty I. triedy.
Časť týchto ciest je vedená cez intravilán obcí a miest, čo prudko zvyšuje možnosť kolízií s inými účastníkmi premávky. Tu je riešením vybudovanie nových obchvatov, čo je však súčasne aj najdrahším a časovo najnáročnejším riešením.
Rovnako sa snažíme o postupnú rekonštrukciu úsekov ciest v existujúcej trase tak, aby šírkovým usporiadaním aj únosnosťou vyhoveli súčasným požiadavkám na vedenie dopravy bez obmedzenia.
Problémom je tiež zhoršujúca sa kvalita povrchu vozoviek, kde vznikajú koľaje, výtlky či trhliny, ktoré okrem nižšieho pohodlia jazdy ovplyvňujú aj bezpečnosť na cestách.
Samozrejme, v Strategickom pláne rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 je zaradených hneď niekoľko prioritných projektov, ktoré sa budú realizovať a ich financovanie pokryjú eurofondy.
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že ide predovšetkým o mimoriadne nebezpečné úseky, kde miera nehodovosti predstavuje 0,5 až 1 nehodu na 1 km, pričom sa tiež vyznačujú vysokým podielom nákladnej dopravy.
Zásadným problémom stavu ciest 1. triedy je ich dlhodobé podfinancovanie a nedostatok peňazí na cyklickú obnovu. Tento problém nebol v posledných dvoch desaťročiach adekvátne riešený, čo sa prejavuje aj v súčasnosti.
Výraznejšie sa veci pohli dopredu až v posledných rokoch, kedy sa s pomocou eurofondov podarilo zmodernizovať stovky kilometrov ciest 1. triedy a ďalšie pribudnú v nasledujúcich rokoch. Stále však doháňame historický dlh, ktorý sa nazbieral za posledné štvrťstoročie.
Aké úpravy ciest sa na Slovensku v súčasnosti realizujú vo vzťahu k bezpečnosti cestnej premávky?
Napriek tomu, že diaľnice sú štatisticky najbezpečnejšími cestami (tak na Slovensku ako aj v okolitých krajinách), súčasné vedenie rezortu dlhodobo podniká kroky na zvyšovanie bezpečnosti, či už ide napríklad o kompletné oplotenie diaľnic (na zabránenie stretu vozidiel a divej zveri), alebo inštaláciu zvodidiel aj na miesta, kde to normy nevyžadujú.
Medzi inými opatreniami plánujeme v najbližších troch rokoch (2015, 2016, 2017) osadiť zvodidlá na ďalších 174 kilometroch slovenských diaľnic a rýchlostných ciest. Predpokladané náklady sú vo výške 118 miliónoch eur bez DPH a krytie týchto prác zabezpečia eurofondy.
Rovnako SSC pripravuje projekt „Stavebné a bezpečnostné opatrenia na cestách I. triedy“ financovaný z prostriedkov EÚ, ktorý bude zameraný na zvyšovanie bezpečnostnej úrovne komunikácií v koridoroch základnej siete TEN-T s celkovou dĺžkou približne 150 km.
Realizovaním projektu dôjde k odstráneniu bezpečnostných rizík a kolíznych lokalít, zlepšia sa životné podmienky v okolí ciest vedúcich cez intravilány obcí a rovnako sa zvýši dopravná priepustnosť úsekov a tiež komfort jazdy pre vodičov.
