Spaľovací motor sa v závere 19. storočia postaral o veľký prielom v doprave. Aj keď sa o jeho vývoj pokúšali v mnohých krajinách, úspešní boli najmä Nemci.
Nikolaus Otto pracoval na vývoji plynového motoru. V roku 1864 otvoril prvú továreň na výrobu týchto agregátov.
Ottovi sa pripisuje zostrojenie prvého štvortaktu, ktorý prelomil mnohé bariéry v odvetviach automobilov, lodí, železníc i lietadiel.
Postupom času sa ukázalo, že existujú aj lepšie riešenia, ako plynové motory. Tie boli síce pomerne ekologické, ale nemali potrebný akčný rádius a ani výkon.
Zvíťazil benzín
Vývoj v ďalšom období posunul predovšetkým Gottlieb Daimler s prvým spaľovacím motorom na benzín.
V roku 1885 zostrojil s Wilhelmom Maybachom v Stuttgarte prvý motocykel. O rok neskôr vybavil spaľovacím motorom aj vtedajší prepravný koč.
Nezávisle od týchto pánov pracoval aj Karl Friedrich Benz, ktorý predviedol svoj prvý automobil v januári 1886 v Mannheime. V júli začal aj s jeho predajom. Nazval ho Benz Velo.
Mnohí ľudia neverili spoľahlivosti auta. Benzova manželka Bertha ju však dokázala vďaka stokilometrovej ceste z Mannheimu do Pforzheimu. Vozidlo malo výkon niečo vyše jednej konskej sily a dosahovalo rýchlosť 16 km/h.
Najznámejšia vlastnosť benzínu sa meria oktánovým číslom
Benzín je kvapalná zmes prchavých uhľovodíkov (najmä alkánov, cykloalkánov, aromatických uhľovodíkov a alkénov) oddelená z ropy a ďalších prídavných látok (najčastejšie benzén a izooktán), ktoré zlepšujú jeho vlastnosti ako paliva.
Zvyčajný počet atómov uhlíka v jednotlivých molekulách uhľovodíkov tvoriacich základ zmesi je od päť do dvanásť.
Benzín má rôzne vlastnosti. Tá najznámejšia sa meria podľa oktánového čísla. Všeobecne prevláda názor, že čím vyššie oktánové číslo natankujeme, tým lepší výkon motor poskytne. Je to pravda len sčasti.
Oktánové číslo označuje odolnosť proti detonačnému spaľovaniu a treba ho vnímať v širších súvislostiach.
Od okamihu, ako sa zmes dostane do valca, kompresiou sa zahrieva. Nasleduje zážih prostredníctvom iskry zapaľovacej sviečky, no tesne predtým sa zmes pri vysokej teplote môže vznietiť aj sama. Ak sa tak stane, jej prehorenie nie je homogénne a ani kvalitné. V aute to vnímame ako "klepanie motora".
Pri vyššom oktánovom čísle sa to nestane.
Vodič by sa mal riadiť odporúčaniami výrobcu, ktorý nastaví kompresný pomer a ďalšie vlastnosti tak, aby bol spaľovací proces ideálny práve pri ním odporúčanom počte oktánov. Ak ich bude viac, nič sa nestane: motoru ani katalyzátoru to neublíži.
Koľko oktánov vieme natankovať
Pojem oktánové číslo použili prvýkrát v roku 1927, kedy sa používal predovšetkým 60-oktánový benzín.
V úvode druhej polovice minulého storočia nastal obrovský boom automobilizmu a výrobcovia áut začali úzko spolupracovať s výrobcami palív.
Menili sa kompresné pomery, spaľovacie priestory a všetko sa takpovediac optimalizovalo. Z nedávnej minulosti si pamätáme obľúbený Špeciál 91 či Super 96.
Dnes sa na pumpách predávajú najmä Natural 95 a 98. Niektorí motoristi ale tankujú ešte vyšší počet oktánov. Viaceré spoločnosti, napríklad OMV, Shell, či Slovnaft predávajú 100-oktánové benzíny pod názvami ako MaxxMotion, V-Power Racing Nito+, alebo Evo Benzín. Nedávno sa k nim pridali aj malé siete čerpacích staníc ako TaM Autohof alebo Daliol.
Moderné a výkonné autá tak môžu mať lepšiu akceleráciu i efektivitu spaľovania.
Čo príde po 100-oktánových benzínoch
Už dnes sa bežný človek dokáže dostať aj k pretekárskemu benzínu, ktorý má 102 či 107 oktánov. Existujú aj špičkové 130-oktánové produkty.
Nie je teda vylúčené, že horná hranica pre oktány sa bude v budúcnosti posúvať aj na čerpacích staniciach. Veď pred 50 rokmi boli 90-oktánové benzíny len pre špeciály.
Autor je z agentúry Kubus, ktorá zastupuje spoločnosť OMV.
