Každý skúsený jazdec v rely nám dá za pravdu, že história sa nepýta na podrobnosti. Ani naša posádka nebola vždy najrýchlejšia na ceste za ziskom titulu v triede šesť.
Importér značky Peugeot urobil, to čo doposiaľ žiadny zástupca automobilky na Slovensku. Peugeot Slovakia nasadil vlastné auto do automobilových rely súťaží s odhodlaním prezentovať značku v prostredí pre ňu typickom.
Napokon práve v rely sa preslávili malé vrtké francúzske autá. Veľmi logický postup priniesol svoje ovocie a v budúcom roku aj ostatné súkromné tímy nasadia do slovenskej rely Peugeot 208 R2.
Opel Adam R2 a Ford Fiesta R2 budú mať zrejme štyroch konkurentov s levom v znaku.
V prvej sezóne sme ladili vzťah medzi autom, jazdcom a spolujazdcom. Stálo nás to niekoľko chýb, nevydarených prejazdov, zbúraných retardérov, odtrhnuté nárazníky, cúvanie, či drobné blúdenie.
Mali sme však šťastie na najlepšie auto v triede, excelentný servis a šťastie na šťastie. Navyše kameramani Studia Life boli počas roka tam, kde mali byť a zachytili všetky naše šťastné momenty na kameru.
Každá zákruta má svoje špecifiká. V jednej je výborný asfalt, v inej sa musíte pripraviť na haldu štrku. (FOTO-TIBOR SZABOSI)
Práve vďaka chlapcom, ktorí v čase i nečase stoja vedľa trate celé hodiny a "chytajú" v hľadáčiku kamery naše autá, môžeme spomínať na sezónu, ktorá bola pre nás poučením aj splneným snom.
Trocha našej relyovej radosti a diagnózy posielame všetkým, čo nám držali palce a podporovali nás. Rovnako chceme atmosférou povzbudiť tých, ktorí čakajú na svoj štart v rely.
Vieme o čom je reč, lebo sme celé roky prežívali to isté. Pevne veríme, že vám bude štastie priať. Vieme, že vlna Pharrella Williamsa už prehrmela, avšak naša sezóna skončila len nedávno.
Preto si až teraz pozrite, čo máme my pred očami pri počutí emotívnej hudby.
Nárazník Peugeotu 208R2 je rovnaký ako na bežnom aute. Akurát musí zniesť ťažké zaobchádzanie. V sezóne sme minuli až tri kusy. (FOTO-TIBOR SZABOSI)
Emócie a vydarené prejazdy sezóny sme podchytili v súhrnnom "HAPPY" videu. Písomne odpovedáme asi na dve načastejšie otázky čitateľov.
Pýtali ste sa, čo si v aute rozpráva posádka pri rýchlostnej skúške a ako sa k rely športu dostať. Odpovedí môže byť veľa a každá správna. My pridávame tie naše.
Posádka hovorí inou rečou vlastného rozpisu
Najčastejšia otázka fanúšikov i laikov smeruje k zvláštnej reči posádky na rýchlostnej skúške. Okolo rozpisu (tak sa volá to, čo číta spolujazdec vodičovi) existuje množstvo vysvetlení a na každom môže byť kúsok pravdy.
V rely je totiž niekoľko základných spôsobov písania rozpisu a okrem toho má každá posádka svoje nárečie, dokonca svoj vlastný jazyk.
Servisné zázemie a príprava auta má v rely rovnakú dôležitosť ako jazdecké umenie. Ak jedno kríva, úspech nedosiahnete. (FOTO-Rasťo Chvála)
Rozpis diktovaný vo vhodnom tempe má čo najdokonalejšie popísať šoférovi trať.
Kým klasický pretekársky okruh si možno zapamätať neustálym jazdením dookola, trate rýchlostných skúšok v lesoch, ktoré majú desiatky kilometrov, prejde posádka pred súťažou len tri krát.
Šofér nemá šancu pamätať si každú zákrutu a ak chce vyhrávať, nesmie ísť „na oči“, teda len podľa toho, čo vidí. Čím je rozpis lepší, tým môže byť rýchlosť vyššia a jazda bezpečnejšia.
Na metre presný itinerár vedie posádku už v tréningu a trasa je záväzná až po cieľovú rampu. (FOTO-Rasťo Chvála)
Každá posádka zbieraním skúseností ladí svoj vlastný rozpis, ktorému musia obaja rovnako rozumieť.
Spolujazdec nájde časom ideálne tempo diktovania, aby šofér nepočul informáciu príliš skoro alebo, čo je ešte horšie, veľmi neskoro.
Písmo a forma musí byť taká, aby sa spolujazdec nestratil v rozpise a diktoval to, čo je reálne pred autom.
Naša posádka používa „desiatkový“ rozpis, v ktorom je jednotka takmer žiadna zákruta a naopak desiatka tak ostrá otočka, že ju možno prejsť iba šmykom na ručnú brzdu.
Pohár sme držali v sezóne nad hlavou viackrát. Najviac potešilo víťazstvo z Rallye Tatry, ktoré nám zaistilo najväčší úspech v kariére. Najťažšou rely bola jednoznačne súťaž v poľskom Rzseszowe (na fotke). (FOTO-TIBOR SZABOSI)
Tie ostatné čísla sú polomery zákrut medzi žiadnou a najostrejšou.
Každý si vie predstaviť ako to dopadne, ak spolujazdec prečíta ľavú dva, ktorá sa často jazdí na maximálne rýchlosti namiesto ostrej ľavej sedem.
Rozpis píše posádka počas tréningu a každým ďalším prejazdom v ňom okrem kontroly pribúdajú značky, ktoré ešte bližšie popisujú trať. Zároveň dávajú spolujazdcovi istotu, že je na správnom mieste.
Na ilustráciu reálneho rozpisu posádky prikladáme časť (koncept písaný na nečisto pri obhliadke trate) rýchlostnej skúšky z Rely Košice aj s vysvetlením.
Predstavte si, že ideme pomerne rýchlo a teraz dostáva šofér informáciu, že pravá zákruta pred nami je síce jemná dvojka, ale cez ňu vchádzame hneď do pomerne ostrej ľavej štyri.
Čiže v závislosti od rýchlosti treba v pravej brzdiť do ľavej a prispôsobiť tomu nájazd. Toto upozornenie si posádka píše vtedy, ak kombinácia zákrut nasleduje po rýchlom úseku a medzi pravou dva (P2) a ľavou štyri (L4) niet kedy brzdiť.
Poznámka, že je tam stĺp (Sloup) upozorňuje na riziko pri prípadnom výlete mimo trať a zároveň je to orientačný bod.
Osamelý a dobre viditeľný stĺp nám dáva istotu, že sme tam správne. Informácia do pravej tri-tri (do P3-3) prezrádza, že z ľavej ideme do pravej o niečo miernejšej, ale dlhej.
Čiže na výjazde z ľavej štyri už môžem trochu pridať, ale čaká ma dlhšia zákruta, ktorú pre jej dĺžku nemožno strihnúť.
Navyše dlhá pravá trojka končí v ostrej ľavej šesť na mostíku (L6 most) a tá pokračuje v náročnej pravej päť (P5 odboč) v križovatke dvoch ciest.
Z nasledujúcej informácie „50 L2 100 P2-3-2 80 L1 polevu“ šofér vie, že po 50 metroch nasleduje ľahká ľavá, ktorú treba vychádzať rýchlo, lebo za ňou je asi stometrová rovinka, na ktorej možno získať rýchlosť.
Nasledujúca pravá (P2-3-2) začína miernejšie, v strede sa priostrí na trojku a ku koncu je táto dlhá zákruta opäť voľnejšia a nás čaká krátka 80 metrová rovinka.
Za ňou rýchla ľavá a v nej sa treba držať vo vnútri vľavo. Zrejme je tam lepší asfalt alebo v pravej časti cesty je jama s rizikom defektu.
Pluská znamenajú medzistupeň medzi danou zákrutou a miernejšou, na pomery daného polomeru tam možno ísť odvážnejšie.
Blesk je znakom „rádiobodu“.
Jednak nám slúži ako orientačný bod, lebo je označený tabuľou vedľa cesty a zároveň je to miesto, na ktorom máme nahlásiť, ak sme minuli ťažko havarovanú posádku.
Bez dobrého spolujazdca nemusíte vôbec jazdiť. Libor Hlisnikovský sa musel učiť za pochodu, avšak svoju prvú sezónu zvládol majstrovsky. (FOTO-TIBOR SZABOSI)
Bojím sa, že zazvoní budík
Ak mám súdiť podľa seba, tak s diagnózou pre rely sa treba narodiť.
Asi nie je celkom bežné mať od útleho veku zaslintané ústa od napodobňovania auta a pri prechádzaní z kuchyne do chodby korigovať pomysleným volantom šmyk.
Od detstva milujem zjazdové lyžovanie. Bicykle so zodratým zadným plášťom boli len prestupnou stanicou.
Motokára mohol byť v dedinským podmienkach obyčajnej rodiny len nesplnený sen, ktorý nahrádzali víťazstvá v sánkovaní alebo preteky drevených kár na kolieskach z kočíka.
Rodičia však urobili zásadnú vec. Zobrali ma na vtedy slávne Rallye Tatry. Zabalený v deke som pozeral na rozžeravené brzdové kotúče Škodoviek a začal som snívať.
Pri umývaní rodinnej Škody 100 na dvore pred bytovkou som vyjazdil aj pol nádrže.
Radšej som sa stal publicistom
Možno pre svoj sen a posadnutosť autami som sa stal motoristickým publicistom a hľadal spôsoby ako sadnúť za volant pretekárskeho auta.
Vďaka spolupráci s Michalom Karpatom sa mojím prvým pretekárskym autom stala Honda Civic v pretekoch do vrchu.
Vedel som, že pri kopcových pretekoch treba ostať iba preto, že príde rely. A prišla, keď sme v spolupráci s Pavlom Martonom založili Fiat Seicento Cup.
Po dvoch sezónach v kopcoch nastala naša prvá rely s Fiatom Seicento. Pretekal som na slabších i silnejších autách.
S podporou redakcie, partnerov a najmä povolením od manželky Katky som sa striedavo vracal na trate rely.
Továrenské auto priťahuje
Sen je vôbec nájsť ženu - manželku, s ktorou máte štyri deti a napriek tomu má pochopenie pre nepochopiteľnú záľubu.
Nehovoriac o tom ak jazdíte v aute s inou ženou. Tri sezóny ma navigovala Zuzka Lieskovcová a presvedčila okolie, že žena môže byť v rely perfektný spolujazdec.
Skutočné naplnenie v rely prišlo až s Peugeotom 208 R2. Prežil som to, po čom asi každý pilot túži.
Naštartovať továrenské auto priamo v továrni Peugeot Sport, naložiť na príves a priviesť na prvú rely.
Práve kvality auta a starostlivosť Jiřího Pertlíčka v servise a zázemie Mihyring Rally Teamu mi pomohli splniť sen o zisku titulu v nabitej kategórii.
Do nového auta si ku mne prisadol nový spolujazdec Libor Hlisnikovský. Napriek neveľkým skúsenostiam zvládol ťažkú úlohu a má tiež titul.
Snov neostáva veľa
Jeho najväčšou devízou je pokoj vo vypätých situáciách. Vždy zahlási: „jeď, jeď“! Napriek tomu, že rely je silne návyková a priťahuje ako magnet, nemožno ju robiť bez cieľa.
Po prvenstve v triede šesť, následnej revízii veku, možností, stavu a času mi neostáva veľa reálnych cieľov v rely.
Možno skúsiť obhájiť titul medzi ďalšími tromi Peugeotmi v triede a raz si prejsť vysnené Rallye Monte Carlo.
Už to, čo sa udialo doposiaľ, mi príde z pozície dedinského chlapca, publicistu a otca štyroch detí ako zázrak. Hoci sa sen stal skutočnosťou, bojím sa, že zazvoní budík.
