Všetko mohlo byť inak, keby... Našťastie existujú ešte ľudia, kresby a fotografie, vďaka ktorým môžu ožiť krásne príbehy z tvorby, ktorá bola neopakovateľná. V Bratislave si na začiatku 60. rokov štylisti, karosári, konštruktéri a motorári siahli na automobilový Olymp. Vyvinuli funkčný prototyp reprezentatívnej limuzíny Tatra 603 X.
Začiatkom roka 1963 bola Tatra Bratislava poverená náročnou úlohou. Vyvinúť reprezentatívnu vládnu limuzínu, ktorá by nahradila populárnu Tatru 603.
Vlajková loď mala mať vo svojej zadnej časti prepracovaný 8-valcový vzduchom chladený motor, prebytok miesta pre posádku, zlepšené jazdné vlastnosti, a najmä nový nezameniteľný tvar.
Celý bratislavský závod sa ihneď pustil do práce. Karosár Fridrich Hudec a štylista Ján Oravec v rekordnom čase nakreslili stovky ideových návrhov novej Tatry.
Oravec poučený z predchádzajúcej práce na modernizácii T-603, pri ktorej mu bolo zdôrazňované, aké nákladné je vyvinúť a vyrobiť nové reflektory, zvolil cestu sklápacích svetiel. Vytvoril model 1 : 1 s pôsobivým tvarovým riešením prednej časti bez rušivých svetiel, ktoré sa mali vyklápať špeciálnym lankovým mechanizmom ovládaným pod prístrojovou doskou.
Maketa Tatra 603 X1 (rok 1963)
Oravcov návrh, ktorý bol vyhotovený v lamináte v mierke 1 : 1, dostal označenie X1.
Čoskoro sa ozvali hlasy kritikov, ktoré hovorili o kazovosti sklápacieho mechanizmu a prílišnej hranatosti karosérie. Ing. Ivan Mičík, ktorý viedol konštrukčné oddelenie, preto opäť prizval do tímu uznávaného výtvarníka Ing. arch. Otakara Diblíka z Brna.
Zásadnou výhradou k Tatre 603 X1, ktorá mala krátku zadnú kapotu, bol zlý prístup k motoru, napríklad pri výmene sviečok. Argumenty o montážnom otvore za zadnými sedadlami neboli prijaté, a tak sa dvojica Oravec a Diblík pustila do druhého variantu.
X1 nie, X2 nie, X3 nie, X4 nie
Po projekte X1 ostala kopa hliny, ktorú za krátky čas dvojica premenila na nové tvarové riešenie. Diblík navrhol otočiť
