Odsúdený vodič podal prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie na Najvyšší súd pre opätovné vyšetrenie skutočných príčin tragickej havárie.
Obhajoba opiera svoje dovolanie o niekoľko zásadných zistení a najmä o odborné znalecké posudky a technické správy zahraničných inštitúcií.
Pripomeňme, že vodič autobusu Ján Minarovič bol uznaný za vinného z prečinu všeobecného ohrozenia a súd mu vymeral trest odňatia slobody na 102 mesiacov.
Podľa obhajoby sa tak stalo bez toho, aby boli zistené koreňové príčiny obrovskej dopravnej tragédie.
Vyšetrovanie podľahlo tlaku verejnej mienky a prihliadalo na takú interpretáciu dôkazov, ktorá zviedla vinu len na vodiča autobusa.
Nebrali do úvahy skutočný stav
V dovolaní stojí, že súdny proces znemožnil využiť všetky prostriedky trestného práva, bral do úvahy skreslené podklady znalcov Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline a neprihliadal ani na stanovisko pracovníka dozorného úradu pre bezpečnosť železničnej dopravy.
Ten uviedol, že bezpečná rýchlosť vlaku pri výhľadových pomeroch, aké panovali na priecestí v čase nehody, bola len 36 kilometrov za hodinu.
Pritom vlaky tadiaľ mohli jazdiť sedemdesiatkou. Obhajoba má vypracovanú detailnú analýzu oblasti zakrytého výhľadu na priecestí uznávanou inštitúciou v oblasti cestnej dopravy.
Podľa Ústavu súdneho znalectva v doprave z Prahy a iných inštitúcií sa skutok nestal tak, ako ho súd kládol za vinu šoférovi autobusu.
Mnohé zistenia obhajoby o rizikovom železničnom priecestí, kde sa stala iná tragédia aj pred nehodou autobusu, korešpondujú s meraniami a nákresmi, ktoré priniesol deň po nehode portál www.auto.sme.sk.
Okrem zisťovania skutočného stavu na priecestí krátko po nehode, sme priniesli názor z pohľadu ľudského faktora. Tiež sme upozorňovali na záhadné okolnosti odsúdenia vodiča.
Údajne bolo všetko v poriadku
Pri hľadaní vinníka nehody súd opomenul skutočnosť, že Železnice Slovenskej republiky nevyhoveli žiadostiam obce Polomka o zabezpečenie priecestia, ktorého význam prudko zmenila výstavba lyžiarskeho strediska.
Opatrenia neprišli ani po prvej tragédii lyžiarov na priecestí niekoľko rokov pred osudnou zrážkou s autobusom.
Navzdory uznania plnej viny za nehodu vodičovi autobusu sa v priebehu rokov priecestie zmenilo. Dnes je tam svetelná signalizácia.
Správca železničnej trate odstránil stĺpy a dreviny, ktoré bránili v čase nehody vodičovi a zrejme aj rušňovodičovi vo výhľade.
Pribudlo náležité dopravné značenie a nový asfaltový koberec pred aj za priecestím. Kým vodiči vo februári 2009 netušili, na aké priecestie vchádzajú, aktuálne je prichádzajúcemu vodičovi všetko jasné z dopravných značiek.
Navyše na prichádzajúci vlak upozorňuje svetelná a zvuková signalizácia. V očiach verejnosti, ktorá rýchlo zabúda, je pri dnešnom stave priecestia nepochopiteľné, ako sa vôbec tragédia mohla stať.
Vodiča súdila verejnosť
Verejná mienka mala vysoký podiel na odsúdení vodiča ako jediného vinníka tragédie.
Znalci napasovali priebeh nehody na náladu spoločnosti a súd ignoroval fakt, že na nešťastí sa podieľali stav zabezpečenia priecestia, povolená rýchlosť vlaku a ignorovanie žiadostí o svetelné zabezpečenie.
Mediálny obraz nešťastia žiadal jedinú možnú odplatu za tragédiu v podobe odsúdenia vodiča.
Pritom účelom vyšetrovania dopravných nehôd musí byť v prvom rade zistenie koreňovej príčiny s cieľom odstrániť ju a tým zabrániť opakovaniu tragédie.
Po prvej nehode a úmrtí na priecestí sa neudialo nič a až ďalších 12 ľudí vykúpilo životom svetelnú a zvukovú signalizáciu.
Rozsudok odporuje teórii veľkých havárií, ktoré nikdy nespôsobila jednoduchá chyba jedného človeka.
Z úcty k vyhasnutým životom na Polomke sa obhajoba snaží nájsť pravdu o tejto tragédii a zachrániť ponaučenia, ktoré priniesla.
Mimochodom všetky odborné vyjadrenia a znalecký posudok musela obhajoba získať mimo územia Slovenskej republiky, pretože na Slovensku sa nenašli znalci, ktorí by sa na to podujali.
