Olympijské hry v Mníchove v roku 1972, boli ozvláštnené ukážkou schopností inžinierov z BMW.
Už od roku 1969 pracovala nemecká automobilka na tajnom projekte automobilu na elektrický pohon. Jeho základom sa stalo BMW radu 2 (1600) z roku 1968.
Vtedajšie vozidlá produkovali veľké množstvo emisií, preto BMW ponúklo sprievodné vozidlo na elektrický pohon pre maratónsky bežcov.
Technika prvého elektromobilu BMW bola relatívne jednoduchá. Pod prednú kapotu konštruktéri uložili klasické olovené akumulátory (v súčasnosti: 12x 12V 90 Ah), ktorých celková hmotnosť sa vyšplhala na 350 kg.
Okrem klasického dobíjanie z externej siete, bolo možné vymeniť akumulátory ako celok za plne nabité.
O pohon BMW 1602e sa staral motor Bosh s výkonom 32 kW (43 k) uložený pozdĺžne.
Vozidlo s plne nabitými batériami bolo schopné prekonať vzdialenosť až 60 km, to však len pri dodržaní súvislej konštantnej rýchlosti 50 km/h. V reálnej prevádzke dojazd klesol na asi polovicu, čo je však aj v porovnaní sú súčasnými elektromobilmi výborná hodnota.
Automobil mohol cestovať maximálnou rýchlosťou 100 km/h. Zrýchlenie bolo ťažkopádne: rýchlosť 50 km/h elektromobil dosiahol po ôsmych sekundách.
Nemecká automobilka BMW pripravila dva špeciálne elektrické prototypy BMW 1602e a položila základy oddelenia, ktorého vývoj po takmer 40 rokoch vyvrcholil do súčasných elektro-modelov i3 a i8.
