Možno si pamätáte na luxusné a hovoriace Renaulty 25, ktoré sme mali možnosť šoférovať po revolúcii v roku 1989. Najmä na šesťvalcovú verziu s objemom 2,9 litra.
Auto komentovalo otvorenie dverí počas jazdy alebo nezapnuté pásy. Hlas dopĺňal vtedy futuristickú prístrojovú dosku, ktorá pripomínala skôr lietadlo než auto.
Pre nás, čo sme vyrastali na vozidlách Škoda alebo Lada, to bol slušný šok. Z pohľadu značky Renault však išlo už len o vrchol experimentov s hovoriacimi autami, pretože tento príbeh sa začal písať podstatne skôr.
Model 11 mal byť nositeľom pokroku
Prezývku hovoriace auto dostal už model Renault 11 Electronic v roku 1983. Okrem hlasových upozornení vozidlo využívalo viacero asistentov a ich vývoj začal s modelom R30TX.
Išlo prvé auto Renault s elektronickou prístrojovou doskou, tempomatom a obmedzovačom rýchlosti. Model mal tiež posilňovač riadenia a diaľkové ovládanie odomykania na báze infračerveného svetla.
Všetky tieto inovácie však boli na začiatku vývoja. Oddelenie produktového plánovania malo rozsiahle plány a chcelo poskytnúť nové technológie nielen prémiovým zákazníkom ale tiež strednej triede.
V tom čase sa pracovalo na Renaulte 11. A práve tento model bol zvolený pre vývoj nových technológií. Renault 11 totiž dostal inovatívnu dvojičku – Renault 11 Electronic.
Renault a stovky jeho inžinierov začali pracovať na novom projekte, ktorý mal mať plne elektronickú prístrojovú dosku s LCD displejom, hlasové upozornenia na zvýraznenie vizuálnych upozornení a systém monitorovania žiaroviek.
V pláne bolo autorádio 4x20 W s oddelenými modulmi (displej a ovládanie oddelené od zosilňovača a prehrávača na kazety). Prišli aj na tie časy s netradičným ovládaním autorádia pod volantom „Satelite Module“.
Museli hľadať výrobcov Japonsku
Druhým krokom bol samotný vývoj jednotlivých súčastí a teda aj „lov“ na dodávateľov.
Výrobcu prístrojovej dosky hľadal Renault v Japonsku, ktoré malo v tom čase jednoznačný technologický náskok a bol to jediný trh, kde Toyota, Nissan a Isuzu už predávali plne elektronické prístrojové dosky.
Renault si vybral firmu Stanley Electronic a to nie len pre ich skúsenosti so spoločnosťou Toyota, ale šlo o jedinú spoločnosť schopnú dodať plne elektronickú prístrojovú dosku.
Francúzsky výrobca vyvíjal technológie s tímom, ktorý bol nielen 10 000 kilometrov vzdialený, ale aj kultúrne veľmi odlišný.
„V tom čase sme nemali ani internet ani faxové spojenie. Našim jediným prostriedkom boli zariadenia telex“, spomína Daniel Augello, riaditeľ technického tímu Renault Electronic.
Pracovníci vo Francúzsku boli zo začiatku trochu skeptickí pre rýchlosť, akou pracovali v Stanley Electronic, avšak všetky pochybnosti zmietol zo stola prvý prototyp.
Ten technický tím Renault očaril natoľko, že ho považovali za hotový a pripravený do výroby.
Prototyp bol vybavený digitálnym tachometrom, digitálnym ukazovateľom palivovej nádrže, varovnými ukazovateľmi, dokonca aj palubným počítačom, ktorý zobrazoval informácie o spotrebe, dojazde či vonkajšej teplote.
Rádio urobil Philips, hlas Sagem
Druhým krokom bolo rádio. V tomto prípade však japonské firmy sklamali. Pioneer a Alpine trvali aj keď iba z marketingového dôvodu, na jednomodulovom rádiu.
Renault sa preto obrátil na spoločnosť Philips, ktorá navrhla požadované rádio s niekoľkými reproduktormi. Philips umiestnil malé reproduktory aj na palubnú dosku, čím sa dosiahla lepšia kvalita zvuku aj pri vysokých tónoch.
Treťou fázou projektu Electronic boli hlasové upozornenia.
Túto úlohu zveril Renault do rúk francúzskej spoločnosti SAGEM, ktorá zvýraznila upozornenia na palubnej doske a využila systém nahrávok na hlasové upozornenia vodiča.
Ťažkou úlohou bolo vybrať, či má upozornenia podávať vodičovi mužský alebo ženský hlas.
Elektronika ostala, hlas stíchol
"Vo veľmi mužskom prostredí automobilového priemyslu bolo čoskoro jasné, že by malo ísť o mužský hlas. Obsahovo nám záležalo na tom, aby upozornenia nezneli ako príkazy.“ pripomína Daniel Augello.
Okrem navigácie si však hlasové upozornenia nezískali veľa priaznivcov. Systém hlasových upozornení sa dostal ešte do modelov Renault 21, Renault 25 a Renault Safrane.
Vysoké náklady na zlepšovanie displejov a vizuálnych upozornení však znamenali koniec tejto novinky.
