Na nový kľukový hriadeľ doručený z Prahy do zapadákova Laverton sme čakali päť dní. Po jej výmene a následnej skúške nám na Trabante všetko ide ako hodinky, okrem spojky, ktorá preklzuje, takže opäť vyťahujeme motor a s rýchlosťou mechanikov F1 ju meníme.
Konečne po ďalšom stratenom týždni vyrážame zas na cestu. Počasie nám nepraje a okrem zimy, ktorá nám najmä v noci nedá spať, stále prší.
Great Central Road je dokonca uzavretá na niektorých úsekoch. Dôvodom uzávery je, aby nedošlo k jej nadmernému poškodeniu. Prvú noc spíme 100 kilometrov za Lavertonom a cesta nevyzerá až tak zle, ako sme si mysleli, dokonca už ani tak neprší, no našu radosť rozplynul obrovský čierny mrak plný vody na obzore.
Ráno je tak zlé počasie, že premýšľame či vôbec ísť ďalej. Jawa to rozhodla za nás a prestala fungovať. Našťastie to bolo len vo sviečke. Porucha sa však neustále opakuje a myslím si, že mám niečo so zapaľovaním.
Každopádne nielen Trabant, ale aj Jawa je ako žena, lebo všetko je v pohode, nič sa nedeje a zrazu sa niečo pokašle. Človek ani nevie prečo a hlavne nevie čo.
Blato, dážď a ani pokazená Jawa, ktorá každých 50 km prestáva fungovať nás neodradila a ideme ďalej. Dominika prenecháva ČZ-tu Radkovi pretože ten na rozdiel od nej nemá žiaden pud sebazáchovy a nevadí mu ísť na motorke za akéhokoľvek počasia a podmienok.
Všetko ide ako po masle a to doslova. Bláznivo sa šmýka a cez zasvinenú prilbu nevidím viac ako na 10 metrov.
Tri pády za jeden deň
Nemyslel som, že sa to stane, no po 30 000 km v sedle Jawy padám na zem. Síce som išiel tak 80 km/h, no bol to len taký jemný šmyk a okrem toho, že som celý od blata, sa nič zlé nestalo.
No to sa nedá povedať o druhom páde, ktorý nasledoval po ďalších 20 kilometroch. To ma motorka pekne katapultovala a zo seba očesala všetko, čo bolo na nej navyše.
Našťastie sa mi nič nestalo a keďže motorka je výzva a žiadny pád poriadneho motorkára nemôže odradiť, idem na polorozmlátenej Jawe ďalej.
Náš deň končí mojím tretím a posledným pádom, keď som sa zvrtol o 180 stupňov a dobrých 5 metrov som na Jawe cúval. Fakt už toho mám dosť a celý mokrý a zablatený zaspávam v chladnom spacáku.
Trabant opäť štrajkuje
Ráno rovnáme moje krivé riadidlá a vyrážame na cestu. Tá je tak premočená, že všetky autá ostávajú visieť v blate. Vytiahol nás náhodný okoloidúci a vtedy sa na jednom Trabante stalo niečo nečakané.
V Južnej Amerike sme zlomili zadné rameno na náprave a táto porucha vyzerala podobne. Našťastie to bola len vypadnutá skrutka z ramena, ktorú sme už v blate nemali šancu nájsť.
V samom strede rozbahnenej Great Central Road rozmýšľame, ako túto poruchu opraviť, keď okrem skrutky nám chýba aj podložka, ktorá celé toto rameno drží.
Radek prišiel na super nápad a z našej gola sady za pomoci orechov vytvára podložku. Navyše nám zas praje šťastie v nešťastí, keď listové pero nahadzujeme asi 5 metrov dlhou tyčou, ktorú sme náhodou našli pohodenú pri ceste, no bez nej by sa naša oprava nedala dokončiť...
Po 3 náročných dňoch sa dostávame do road house Tjukayirla, kde musíme dať všetko znovu do poriadku. Ja osobne dávam najprv seba, čistím všetko čo sa dá a na ďalší deň sa venujem iba Jawe.
Na miestnom šrotovisku áut, ktoré podľahli náročnosti rozbahnenej Great Central Road je veľa náhradných dielov nielen na Jawu, ale aj na Trabanta. Po jednom dni strávenom v dielni so zváračkou môžeme pokračovať ďalej a dúfať, že táto cesta nebude len o zlom počasí a neustálom odstraňovaní porúch techniky....
Autor: Marek Slobodník
