Rodina úžitkových vozidiel Ford Transit v tomto roku oslavuje 50. výročie výroby. Prvý sériový kus zišiel z výrobnej linky 9. augusta 1965 v závode Langley, určenom na výrobu úžitkových vozidiel v anglickom grófstve Berkshire.
Metropolitná polícia v Londýne očiernila v roku 1972 dobré meno modelu Transit tým, že ho nazvala „Najhľadanejšou dodávkou v Británii“. Hovorca Scotland Yardu zdôraznil: „Pri 95 percentách bankových prepadov páchatelia používajú Ford Transit. Toto vozidlo ma výkon a kapacitu na prevoz 1,75 tony lupu, takže je dokonalým vozidlom na útek...“
Pôvodný Transit poháňal 1,7-litrový zážihový motor s výkonom 74 koní alebo dvojlitrový zážihový motor s výkonom 86 koní.
Prvým vznetovým motorom bol Perkins 4/99 s výkonom 44 koní. Model bol k dispozícii s dvoma rázvormi, pričom každý z nich sa dodával s tromi verziami užitočného zaťaženia.
Dodávky mohli mať dvojité zadné dvere alebo výklopné dvere nákladového priestoru, klasické alebo posuvné dvere kabíny a bočné dvere na nakladanie.
Už vtedy obsahoval mnohé inovácie, ako napríklad voliteľný zámok riadenia, bočné dvere na nakladanie a miesta na pripevnenie bezpečnostných pásov.
Čoskoro po uvedení sa objavili halogénové svetlomety, bezdušové pneumatiky a odľahčené listové pružiny.
Nastala éra naftových motorov
V ďalších rokoch začal Ford s výrobou vznetových motorov v závode Dagenham neďaleko Londýna a v roku 1971 získala dodávka mriežku chladiča podobnú osobným vozidlám.
Ford začal vyrábať vlastné malé naftové motory a v roku 1975 vybavil Ford model Transit posilňovačom kotúčových bŕzd na prednej náprave, ktoré o rok neskôr doplnil o posilňovač a odvetrávané kotúče na oboch nápravách. V roku 1976 z montážnej linky zišiel miliónty Ford Transit.
Prvá podstatná dizajnová zmena modelu Transit nastala v marci 1978, s príchodom modelu s novými tvarmi. Dovtedy krátka a masívna kapota dostala aerodynamickejší, predĺžený tvar, aby sa do priestoru pod ňou zmestili zážihové aj čoraz populárnejšie vznetové motory. Spoločnosť súčasne zaviedla nové a úspornejšie motory s rozvodom OHC. Medzi ďalšie zmeny patrilo predstavenie automatickej prevodovky Ford C3 a nové výkonnejšie kúrenie s otvormi vetrania podobnými ako v osobných automobiloch.
Aj dodávka ťažila z nezávislého zavesenia kolies
V roku 1984 spoločnosť predstavila 2,5-litrový vznetový motor DI, ktorý používal rotačné vstrekovacie čerpadlo. Poskytoval výkon zväčšený z 62 koní na 68 koní a zároveň mal o vyše 20 % nižšiu spotrebu paliva.
Rok 1985 znamenal vo výrobe modelu Transit ďalší míľnik: značka vyrobila dvojmiliónty kus.
Ďalšiu generáciu Transitu predstavil Ford v roku 1986: 20 rokov po uvedení pôvodného modelu na trh. Charakterizovala ho nová predná časť s najnižším koeficientom odporu vzduchu vo svojej triede.
Konštrukcia prednej časti sa počas nehody vozidla postupne skladala, čím Ford výrazne zvýšil bezpečnosť pasažierov.
Medzi ďalšie významné zmeny patrilo zavedenie nezávislého zavesenia predných kolies s modifikovanými vzperami MacPherson a hrebeňového riadenia.
Nová konštrukcia podvozka umožnila Fordu predstaviť v roku 1991 nový, jeden a pol tonový model Transit 150 s krátkym rázvorom na 15-palcových kolesách.
V tom istom roku začali naftové motory prepĺňať turbodúchadlá a motor riadila elektronika. Vďaka priamemu vstrekovaniu sa výkon motorov vyšplhal na hranicu 100 konských síl.
Okrem benzínu a nafty spaľoval aj plyn
Dňa 15. septembra 1994 spoločnosť Ford vyrobila svoj trojmiliónty Transit, pričom v rovnakom mesiaci predstavila aj ďalší nový Transit.
Objavilo sa centrálne zamykanie, alarm, plnohodnotné trojbodové pásy a airbagy pre vodiča i spolujazdca. V roku 1996 spoločnosť po prvýkrát predstavila minibus Transit so 17 sedadlami.
Ford Transit v roku 1998 získal systém elektronickej distribúcie brzdnej sily a asistenta trakcie spolu s vylepšeným imobilizérom a prepracovaným systémom zamykania stĺpika riadenia. Transit s rôznymi špecifikáciami sa po prvýkrát predstavil s pohonom na skvapalnený plyn (LPG).
Aj s pohonom všetkých štyroch kolies
Po tridsiatich piatich rokoch spoločnosť v roku 2000 predstavila úplne novú generáciu modelu Ford Transit. Išlo o historicky prvý model s možnosťou voľby pohonu predných alebo zadných kolies, ktorý bol postavený na spoločnej platforme. Spoločnosť vyrobila štvormiliónty Ford Transit.
Na medzinárodnom autosalóne v Amsterdame 2002 Ford predstavil model Transit Jumbo s nosnosťou 4,25 tony a zdvojenými zadnými kolesami.
Novým modelom sa stal Transit Connect: nový a menší člen radu vozidiel Transit. Do sériovej výroby Ford v roku 2003 zaradil protiblokovací brzdový systém (ABS).
Päťmiliónty kus modelu Transit vyrobil Ford v roku 2005 a zároveň oslávil svoje 40. narodeniny.
Ďalšiu generáciu ukázal Ford v roku 2006 a o rok neskôr ju doplnil aj systémom pohonu všetkých štyroch kolies.
Dodávku Ford vyrábajú v USA
Dňa 30. apríla 2010 prekročil model Transit hranicu šiestich miliónov vyrobených kusov a v auguste oslávil svoje 45. výročie.
Posledných päť rokov si Ford Transit polepšil o výkonnejšie, čistejšie a úspornejšie motory, množstvo asistenčnej elektroniky a jeho posledná generácia stojí na globálnej platforme.
Výroba posledného modelu Transit začína v závode v Kansas City. Ide o historický okamih, keď sa Transit vyrába a predáva v Spojených štátoch. Výroba v Európe je rozšírená na celú škálu karosárskych štýlov a variantov.
Ford Transit oslávil 9. augusta 50. výročie svojho založenia – päť desaťročí potom, ako z výrobnej linky v Langley vo Veľkej Británii zišiel pôvodný Transit.
